Jeho snom bolo študovať Stredná rybárskou školu vo Vodňanoch. Bohužiaľ k štúdiu nebol vybraný. Po maturite na gymnáziu pokračoval na Agronomický fakulte ČZU v Prahe, odbor,, Kvalita a spracovanie poľnohospodárskych produktov ". Po získaní inžinierskeho titulu absolvoval zahraničné stáž, organizovanú Ohio State University, ktorá sa týkala chovu ošípaných. Pobyt v USA sa pretiahol na 8 rokov. Od roku 2012 je Ing. Pavel Kerber riaditeľom akciovej spoločnosti ANIMO Žatec, ktorá prevádzkuje reprodukčné a vykrmovať farmy ošípaných. Firma pod jeho vedením dosahuje naozaj výborné výsledky! Aktuálne ich stavy zahrňujúceho 5 000 ks prasníc (vrátane pripustených prasničiek) na troch farmách a na 6 farmách 35 000 ks ošípaných vo výkrme. Ročná produkcia reprodukčných fariem predstavuje 180 000 ks prasiatok, z čoho 60 000 ks je určené k predaju.
1. Aký ste mal od mladosti vzťah k poľnohospodárstvo? Ako ovplyvnil tento vzťah voľbu povolania a Vašu profesijnú dráhu?
Svoje mladosti som trávil v južných Čechách, všetky víkendy a prázdniny, na statku u Jindřichovho Hradca, kde sme mali aj záhradku, čo ma ale tak neovplyvnilo. Mojím miláčikom sa stala rieka Nežárka a najväčším koníčkom boli ryby. Už od 5 rokov som chytal otcovi ostrieže na šťuky. Mal som a mám k rybárstvo veľký vzťah, a preto som ho chcel aj študovať. Z toho dôvodu som si zvolil Stredná rybársku školu vo Vodňanoch. V čase, keď som si podával prihlášku, mohli z Prahy prijať iba jedného študenta. Musel som teda chodiť do pedagogicko-psychologickej poradne, kde ma vyšetrovali a posudzovali, či som vhodným kandidátom. Výsledkom vyšetrenia bol názor, že som kandidát síce vhodný, bohužiaľ ale fyzicky menej zdatný, pretože som bol vtedy malého vzrastu. Tým pádom sa sen o Strednej rybárske škole rozplynul a ja nastúpil na gymnázium v Prahe. Po gymnáziu som chcel študovať opäť prírodné odbor. Zvolil som si Českú poľnohospodársku univerzitu v Prahe, Agronomická fakulta, kde je aj katedra zoológie a rybárstva. Chcel som sa špecializovať na chov rýb a akvakultúry. Na agronomické fakulte som nakoniec študoval odbor "kvalita a spracovanie poľnohospodárskych produktov". Štúdium som zakončil diplomovkou na tému: "Rast jesetera sibírskeho v podmienkach SR". Takže som sa k rybám nakoniec predsa len dostal. Po skončení štúdia na ČZU som mal dve možnosti. Prvý bol nástup na povinnú vojenskú službu alebo tou druhou pokračovať ako študent cez Ohio State University. Rozhodol som sa pre výmenný program. Keď som vyplňoval prihlášku, na prvé miesto som uviedol odbor "aquaculture", na druhé miesto "pig farming", keďže som vedel, ako sa povie prasa anglicky a na tretiu "breeding cows", čo už mi bolo úplne jedno. Prihlášku som vyplňoval na jar 1999 a v auguste 1999 mi priamo telefonovali, že pre mňa majú stáž, ale iba v chove ošípaných. Takto som sa teda dostal k ošípaným. Na farme bolo 5500 prasníc, 20 zamestnancov, ja som bol prvým Čechom na farme, pravdepodobne aj v danej oblasti, ktorý sa tam vyskytol. Jednalo sa o farmu po znovuzarybnenie, kde boli naskladnené iba prasničky, a preto sme nasledujúce tri mesiace len inseminovali.
2. Čo Vás najviac baví vo Vašej profesii?
Na mojej profesii ma úprimne najviac baví dosahovať dobré výsledky, buď ekonomických, zootechnických alebo technologických. Ekonomické výsledky ma motivujú najviac. Keď vidím, že sme v zisku, je to výborné. Musím priznať, že v poslednom polroku je to dobré, a to hlavne vďaka slušné cene ošípaných. Ďalej sú pre mňa dôležité zootechnické výsledky, ako na úrovni spoločnosti, tak na jednotlivých farmách. Zootechnické výsledky vedieme na jednotlivých farmách na výsledkových tabuliach, kde vidím, ako sa týždeň po týždni zlepšujeme a dosahujeme daných cieľov. V neposlednom rade ma teší, keď vidím spokojných zamestnancov, ktorí idú s radosťou do práce. K mojej pozícii samozrejme patrí aj investície, modernizácia a nové projekty. Naším najnovším projektom sú koterce FT30 (Farrow to 30 kg = od pôrodu do 30 kg váhy prasiatok), kde po nórskom vzore oprášite prasnicu, necháme ju s prasiatkami po 30 dní a potom prasnicu odstavíme. Prasiatka zostávajú na rovnakom mieste až do 30 kg. V Nórsku s tým majú výborné výsledky, ale o tom až nabudúce.
3. Čo Vás vo Vašej práci dokáže najviac rozčúliť?
Najviac ma dokážu rozčúliť opakované chyby zamestnancov. Posledným príkladom sú hrubé prasnice na farme. Pokiaľ nájdeme hrubé prasnice, tak si všetko so zamestnancami vysvetlíme, stanovíme opatrenia, aby sa už tak nestalo a došlo k náprave kondície, ktorá je sama o sebe veľmi obtiažna. Pokiaľ na rovnakej farme za pol roka opäť nájdem hrubé prasnice, ktorým zamestnanci doprajú až príliš kŕmenia, som naozaj veľa rozčúlení, pretože všetci vieme, že telesná kondícia prasníc je základom úspechu na reprodukciu.
4. Svoje prácu venujete veľa času. Ako načerpávajú sily? Je to Vaša rodina, záujmy, koníčky?
Energiu čerpám rôzne, ale hlavne v rodine. Doma ma čaká krásna a milá manželka. Vždy sa teším na spoločný víkend. Potom to sú koníčky, a to prevažne rybárčenie, ako som už spomínal, som vášnivým rybárom. Ďalej výlety a prechádzky v prírode. Energiu mi tiež dodáva nedávno urobená sučka Chodského psa, ktorá je veľmi hodná. Je nádherné, keď vás víta pri príchode domov a lúči sa pri odchode do práce.
5. Vieme, že ste absolvoval stáž na farmách v USA. Ako sa Vám podarilo túto stáž získať? Čo ste si odtiaľto doniesol a využil vo svojich chovoch?
Môj študijno-pracovný pobyt na farme v Amerike sa predĺžil z predpokladaných 18 mesiacov na 8 rokov. Zo študenta som sa postupne stal vedúcim inseminácia a následne vedúcim celej farmy. V Amerike som sa naučil ohľadom reprodukcie a chovu ošípaných úplne všetko, pretože keď som tam nastúpil vtedy ako študent, nevedel som o ošípaných vôbec nič. Pobyt ma tiež naučil komunikáciu a vedenie zamestnancov. V Amerike sa veľmi uprednostňuje pozitívna motivácia všetkých zamestnancov farmy, ktorí tvoria tím a sú o aktuálnych výsledkoch informovaní. Z môjho pohľadu je to metóda cukru a biča, z čoho 90% je cukru a 10% bič.
6. Ako hodnotíte posun slovenského poľnohospodárstva v chove ošípaných, prípadne v čom sme oproti chovu na farmách v USA pozadu či napred?
Ja môžem hodnotiť posun iba od roku 2009, kedy som sa vrátil z Ameriky, až po dnešok. Úžitkovosť ide neustále nahor. Keď sa pozrieme na priemer republiky, v roku 2009 bolo 23 odstavených prasiatok na prasnicu a rok, dnes je priemer 28 prasiatok a najlepšie farmy robia 37. Posun je obrovský aj vďaka podpore slovenského štátu cez dotačné programy na ozdravenie fariem. Naskladnili sme zdravé prasničky s lepšou a výkonnejšie genetikou. Vďaka tomu je u nás 90 000 prasníc, ktoré môžu prosperovať a chovy byť konkurencieschopné aj v dnešnej trhovej ekonomike. Z môjho pohľadu porovnávať chov ošípaných v Amerike a EÚ nemožno. V USA je všetko jednoduchšie, výrazne jednoduchšie. Príkladom je chov v USA s počtom 5 500 prasníc, na ktorom je 18 zamestnancov, čo je 300 prasníc na jedného človeka. U nás na našich farmách máme 100-150 prasníc na jedného zamestnanca. V USA sa neriešia nejaké smernice o dusičnanoch. Hnoj sa strieka na pole 8 mesiacov v roku. V EÚ sa kadávery likvidujú najčastejšie v kafilérii, prípadne vlastné schválené spaľovacej peci, oproti USA kde sa kadávery pochovávajú na komposte hneď vedľa farmy. A takých príkladov je veľa.
7. Aký je Váš názor na zákaz medikačnú hladiny Zn?
Tak to bude veľká výzva, možno aj problém. My sme skúšali a naďalej skúšame rôzne cesty, ako nemedikovat zinkom a bohužiaľ zatiaľ neúspešne. Boli to napríklad per os vakcíny proti patogénnej E. coli alebo použitie alternatívnych prípravkov, ďalej využitie miesto oxidu zinočnatého nano zinok a ďalšie. Myslím si, že tento zákaz môže mať aj svoje pozitíva, ako každá výzva, ktorú sa podarí prekonať a nájsť nové riešenia, napríklad aj iné krmivá, ktoré budú oveľa vhodnejšie pre odstavčatá. Úprimne nemyslím si, že by zinok v našich podmienkach bol vysokou záťažou pri počte 90 000 ks prasníc, oproti Dánsku a Holandsku, kde je počet dobytčích jednotiek ošípaných na hektár ďaleko vyššie.
8. Aktuálna cena bravčového mäsa je pre chovateľov veľmi priaznivá. Ako dlho sa ale podľa Vás udrží?
Cena je veľmi priaznivá už niekoľko mesiacov a podľa mňa bude ešte dlho, do tej doby, než sa podarí vyvinúť vakcína proti Africkému moru ošípaných, ktorý vypukol v chovoch ošípaných v Číne a niektorých ďalších štátoch. Vyššia cena asi nebude, pretože si myslím, že nemecká bitúnky zámerne drží cenu okolo 1,85 € / kg v Jut, aby nedošlo znovu k navyšovaniu výroby a nadprodukciu v EÚ.
9. V Ázii u najväčších producentov bravčového mäsa na svete prepukla epidémia afrického moru ošípaných. Práve v Číne prebiehajú ozdravovacie programy. Je podľa Vás schopná Čína a ostatné štáty ako Kambodža, Laos, Vietnam, Thajsko a Filipíny vykonať ozdravenie?
Mal som možnosť sa zúčastniť prednášky pána Soumar, ktorý pracuje v Číne v manažérskej pozícii firmy Trouw Nutrition. Z toho, čo som predtým čítal, počul a videl na prednáške si myslím, že momentálne nemajú žiadnu šancu na ozdravenie. Dôvodom je hlavne veľmi zlá biosekurita. Ďalej nemajú rozmnožovacie chovy so zdravými zvieratami. Za posledný rok sa im podarilo zrepopulovat a ozdraviť iba jeden chov, ostatné repopulačnom chovy boli opäť infikované.
10. Ako ste uviedol, pred 10 rokmi bola priemerná úžitkovosť 25 prasiatok na prasnicu a rok. Dnes tie najlepšie chovy dosahujú odchovu 37 prasiatok na prasnicu a rok. Kam až si myslíte, že sme schopní sa dostať alebo už sme na hraniciach fyziologických možností?
Pred 3 rokmi som absolvoval prednášku, kde dánsky chovateľ prezentoval, že odstavuje 40 prasiatok na prasnicu a rok. Dnes už najlepšie dánskej farmy odstavujú 42 prasiatok na prasnicu a rok. Ja si myslím, že toto nie je správna cesta. Na našich farmách sa pohybujeme v rozmedzí 34-37 prasiatok. Tieto čísla sú podľa mňa úplne dostačujúce, pretože s nadbytočným vrhy je naozaj veľa práce. Musíme robiť dojke prasnice, ktoré nemáme mnohokrát kde brať a rodí sa viac prasiatok s veľmi malou pôrodnou hmotnosťou. Je skôr potrebné, aby genetická spoločnosť začala šľachtiť na počet strukov, vzdialenosť strukov od seba, mliečnosť a pôrodná hmotnosť prasiatok.
