Novo narodené jalovičke je z pohľadu riadené genetiky pokrokom a budúcnosťou stáda. Takáto jalovičke má byť nositeľkou zlepšujúcich génov a vlastností, ktoré sa chovateľ snažia v stáde udržať alebo rozvinúť, a ktoré sa navonok prejavujú vo fenotypu zvierat. Aby sa tieto vlastnosti mohli plne vyvinúť a prejaviť u dospelých zvierat, je potrebné poskytnúť čo najlepšie životné podmienky teľatám a jaloviciam v priebehu ich rastu a vývinu. Štatistické dáta za ČR však vypovedajú, že to tak mnohokrát nie je a je nutné sa tejto oblasti intenzívne venovať.
To, či z jalovice vyrastie zdravá krava s vysokou úžitkovosťou, má významnou mierou vo svojich rukách práve chovateľ. Ako ukazujú štatistické údaje, majú chovatelia (nielen) v SR v odchovu teliat a jalovíc stále ešte značné rezervy. Pritom odchov teliat a jalovíc predstavuje jednu z najvyšších nákladových položiek v chove dobytka vôbec. V cene mlieka ide o druhú až tretiu najvyššiu nákladovú položku hneď za náklady na krmivá kráv. Ak teda zvýšime efektivitu odchovu, bez toho aby sme tým znížili potenciálny úžitkovosť dojníc, významne tým znížime nákladovosť výroby mlieka.
Aké sú hlavné ciele odchovu teliat a jalovíc?
- cieľom odchovu teliat a jalovíc je zabezpečiť ich optimálny rast a vývin rozumným, efektívnym a ekonomickým spôsobom,
- každoročne očakávame jedno odchované teľa od kravy.
Mladá rastúce zvieratá majú najvyšší rastový potenciál, a lepšiu konverziu krmiva, než dospelé zvieratá. V ekologickom systéme chovu zvierat je veľmi výhodné tohto fenoménu naplno využiť a dosiahnuť zdravého a efektívneho vývoja teliat a jalovíc za ekonomicky prijateľných nákladov. Nedostatky v odchove sa potom odráža v zníženej intenzite a kvalite rastu a neskôr sa potom tieto chyby len ťažko odstraňujú (za veľmi vysokých finančných nákladov). Prejavom zdravého a optimalizovaného odchovu jalovíc je skorý vek pri prvom otelení. To sa dosahuje kvalitný kŕmna dávka a dobrým zdravotným stavom odchovávaných zvierat. Oba parametre bývajú vzájomne podmienené, tj. Je ťažké dosiahnuť dobrého zdravotného stavu pri zlej výžive. Naplnením požiadaviek jalovíc na zdravý rast a vývoj navyše znižujeme celkovú finančnú náročnosť celého odchovu jalovíc. Cena za krmivá tvoria obvykle> 60% celkových nákladov na kŕmny deň v odchovu jalovíc a súčasne predstavujú takmer 12% celkových nákladov na krmivá celej farmy. Skrátením dĺžky odchovu jalovíc tak významne ovplyvníme výšku týchto nákladov. S vekom jalovíc pri prvom otelení úzko súvisí aj potrebný počet jalovíc, ktorý je nutný k obmene stáda. So zvyšujúcim sa vekom jalovíc pri prvom otelení tak náklady zvyšujeme nielen vyšším počtom dní, po ktorej musíme odchováva jalovice kŕmiť navyše, ale aj tým, že bez ohľadu na úroveň brakovanie musíme mať viac kusov v stáde pre zaistenie základného obratu stáda.
V tabuľke 1 je uvedené porovnanie počtu jalovíc nutný k prirodzenej obnove stáda s veľkosťou 100 kráv, a to pri ich rôznom veku pri prvom otelení a rozdielne intenzite brakovanie. Napríklad, pri 30% brakovanie v stáde a veku jalovíc pri prvom otelení 24 mesiacov, chovateľ potrebuje pre obnovu stáda minimálne 66 jalovíc. Pri rovnakej intenzite brakovanie, ale telenie jalovíc až vo veku 32. mesiacov, potrebuje chovateľ k obnove stáda už 88 jalovíc. Rozdiel medzi oboma príkladmi je 22 jalovíc, ktoré by mohli byť predané (22 jalovíc × 28 000 Sk = 616 000 Sk).
Spôsob a intenzita odchovu mladých zvierat cez pubertu do oplodnenia, musí odrážať požadovaný vek pri prvom otelení jalovíc. Zvolenú intenzitu rastu zvierat zohľadníme správnym definovaním požiadaviek na živiny, ktoré odrážajú požadovaný prírastok. Pre zdarný odchov jalovíc by sme sa však mali zamerať predovšetkým na komplexnejšie biologický rozvoj, nie len na samotný denný prírastok.
Spôsob a intenzita odchovu mladých zvierat cez pubertu do oplodnenia, musí odrážať požadovaný vek pri prvom otelení jalovíc. Zvolenú intenzitu rastu zvierat zohľadníme správnym definovaním požiadaviek na živiny, ktoré odrážajú požadovaný prírastok. Pre zdarný odchov jalovíc by sme sa však mali zamerať predovšetkým na komplexnejšie biologický rozvoj, nie len na samotný denný prírastok.
Aké sú teda cieľové parametre rastu jalovíc?
- prvý ruje pred 12. mesiacom veku,
- zapustenie pred 16. mesiacom veku,
- vek pri prvom otelení medzi 23. a 25. mesiacom veku.
Ako ukazujú dáta z kontroly úžitkovosti v ČR, má rad chovateľov značné rezervy práve v odchovu jalovíc, ktoré sa potom prenáša aj do zníženej úžitkovosti dojníc a zvýšenej miery zdravotných porúch kráv. Podľa dát z kontroly úžitkovosti v SR spravidla dosahujú (nielen) ekologickí chovatelia s nižším vekom kráv pri 1. otelení lepších výsledkov v mliečnej úžitkovosti. Kým priemerný vek jalovíc pri prvom otelení bol v roku 2012 v ČR u holštýnského plemena 25 mesiacov a 18 dní, resp. českého strakatého dobytka 28 mesiacov a 12 dní, v roku 2019 to bolo už u holštýnského dobytka 24 mesiacov a 21 dní, u českého strakatého dobytka 27 mesiacov a 19 dní. Naopak v stádach, kde nutričné kvalita krmív neumožňuje vysokú mliečnu úžitkovosť, nie je vysoká ani intenzita rastu jalovíc a vek prvého otelení sa posúva k 33 až 35měsícům.
Uvedené ciele sú založené na rastovom vzorci a percente telesnej váhy dospelých zvierat. Pohlavné dospelosť by mala u jalovíc prichádzať pri dosiahnutí 45 až 50% váhy dospelého zvieraťa, prvý zapustenie pri dosiahnutí> 55% váhy dospelého zvieraťa, prvý otelení pri dosiahnutí 85 až 90% váhy dospelých zvierat, druhé otelení pri dosiahnutí 95% váhy dospelého zvieraťa a pri treťom otelení by mali kravy dosahovať už plné hmotnosti, tj. 100% hmotnosti dospelé jedince. V akom veku vyššie uvedené požiadavky splníme je otázkou spôsobu chovu a nastavenú intenzitou výživy.
Najprv potrebujeme poznať dospelú váhu zvierat - zistíme ju vážením zvierat v stáde alebo použitím plemenného štandardu. Stanovíme si cieľový vek pri prvom otelení jalovíc a pomocou prepočtu odporúčané percentuálne váhy dospelého zvieraťa stanovíme vek a váhu jalovíc pri zapúšťanie. Napr., Cieľový vek pri prvom otelení je 23 mesiacov, tzn. zapúšťanie prebehne v 14. mesiaci starobe, váha dospelých zvierat v stáde činí 620 kg, pri zapúšťanie musí jalovice vážiť 55% z tejto hmotnosti, tj. 340 kg. Takto stanovíme požadované prírastky. S rastúcou hmotnosťou zvierat pri prvom otelení sa zvyšuje predpoklad lepšej úžitkovosti.
Pri posudzovaní správnej doby pre prvú zapustenie jalovíc nesledujte len požadovaný vek zvierat, ale zamerajme sa na dosiahnutie adekvátnej hmotnosti a predovšetkým rámca - výšky zvierat, čo je pre zhodnotenie telesného vývoja jednoznačne vhodnejšie parameter.
Na kontrolu správneho rastu jalovíc môžu slúžiť predpísané rastové krivky, ktoré sú vytvorené zvlášť pre telesnú hmotnosť a zvlášť pre výšku zvierat. Sledovať len telesnú hmotnosť však nestačí; jalovice pri výžive s nevyváženými pomermi energie a bielkovín často dosahujú predpísané hmotnosti (tuční), nespĺňajú však požiadavky na výšku. Dôležitá je tiež vyrovnanosť v raste v rámci stáda a skupín. Choré zvieratá často v raste zaostávajú a v čase prvého otelení potom nedosahujú nami požadovaných parametrov. Zníženie veku pri prvom otelení na 22 mesiacov neprináša riziko zníženia úžitkovosti, závisí však na cielené intenzite rastu zvierat od narodenia. Vychádzame zo stredného až intenzívneho rastu zvierat od odstavenia po pubertu, ktorý je založený na dostatku bielkovín.
Optimalizovaný rast a intenzita odchovu jalovíc nie je primárne podmienená množstvom kŕmia kŕmnych zmesí a jadrových krmív. Použitie vyššie dávky jadrových komponentov (napr. Karbohydrátového alebo bielkovinového charakteru) má však opodstatnenie pri nedostatočnej živinové kvalite objemového krmiva. Pre svoju finančnú náročnosť je používanie koncentrátov (predovšetkým bielkovinových) v ekologickom poľnohospodárstve využívané menej často.
O to väčší dôraz musí byť kladený na nutričné kvalitu krmovín (pasienkové porasty, senáže, seno ...). Napr., Kvalitné mladý pasienkové porast môže pokryť požiadavku na prírastok 1 000 g za deň, ale prestarnutý, odkvitnuté alebo nevhodne zložený pasienkové porast nemusí pokryť ani požiadavku na Zachovať (tj. S nulovým prírastkom). Nezriedka sú vysoké prírastky zvierat z pastvy zmarené cez zimné obdobie, kedy je v mnohých chovoch kŕmené seno alebo trávna senáž podpriemerné kvality. Následkom môže byť strata kondície, vymiznutie rujou a zvýšená citlivosť na infekcie a ochorenia.
Pohyb rastúcich zvierat vo výbehoch a na pastvine pomáha zlepšovať kvalitnú vývoj pohybového aj dýchacieho aparátu. Minimalizácia času stráveného vo stajňový prostredí a pobyt na trávnatých plochách, prospieva ako zdravotnému stavu paznechtov u jalovíc, tak i končatinám všeobecne. Celkovo sa navyše u jalovíc upevňuje imunitný systém a celková telesná kondícia zvierat. Pohodu zvierat - welfare môžeme zlepšovať aj v stajniach. Napríklad tým, že zvieratám poskytneme dostatok priestoru (nepřeplňováním kotercov v stajniach, nenapĺňaním kapacity stajní na 100% či nevytvářením príliš veľkých skupín zvierat), celodenné dostupnosťou kvalitný napájací (pitnej) vody, zaistením čerstvého vzduchu v stajniach aj odvetrávaním ustajňovacích plynov a nadmernej vlhkosti. Vľúdny a pokojný prístup a zaobchádzanie so zvieratami je predovšetkým v ekologické poľnohospodárstvo samozrejmosťou. V ďalšom čísle nášho časopisu budeme v problematike výživy jalovíc v ekologickom poľnohospodárstve pokračovať, a to tematikou riadené výživy a modulácie kŕmnych dávok pre jalovice.
