Teľatá sú zo zootechnického, ekonomického a časového hľadiska najnáročnejšie vekovou kategóriou chovaného dobytka. Iba správne nastavený a zvládnutý odchov teliat dáva predpoklad dosiahnutia veľmi dobrých úžitkových vlastností v následnom produkčnom veku zvierat (dojnice, býky vo výkrmu), a to pri maximálnom využití ich genetického potenciálu. Jedným z hlavných parametrov odchovu teliat je dosahovanie veľmi dobré efektivity. Efektivita, čiže účinnosť či produktivita, je pomer vstupov (nákladov) a výstupov (výkonu), teda u teliat pomer nákladov na kŕmny deň k ich úžitkovosti - intenzite rastu, prípadne zdravie. V rámci firemnej stratégie našej spoločnosti sme si pre Vás chovateľov pripravili sériou článkov, ktoré budú zamerané na čiastkové oblasti v odchovu teliat. Prvým z nich je mlezivová výživa a popis kritických miest, ktoré môžu negatívne ovplyvniť nielen intenzitu rastu, ale najmä zdravie teliat.
Úvod do problematiky
Teľatá sa rodia ako agamaglobulinemická, teda bez vlastných protilátok a sú závislé na ich príjmu z mledziva. Príjem "hotových" protilátok od matky či z náhradného zdroja označujeme ako pasívna imunita, kedy protilátky od matky chráni teľa až 6 týždňov. Doba, kedy je teľa chránené materskými protilátkami je závislá na mnohých faktoroch manažmentu mledziva a na infekčnom tlaku, ktorému je teľa vystavené (hygiena poroden, ustajnenie, hygiena kŕmenia a pod.). V prostredí so zlou úrovňou zoohygiena v chove obsah protilátok v krvi teliat klesá úmerne s tým, aké množstvo "spotrebuje" organizmus teľaťa na boj s patogénmi. Vlastné protilátky si teľa tvoria už od 2. dňa, avšak ich množstvo je na veľmi nízkej úrovni a zvyšuje sa s jeho vekom. Vlastný imunitný systém - aktívnu imunitu má teľa funkčné približne od 2. mesiaca veku.
Druhým podstatným faktorom je objem, a to ako nadojeného mledziva, tak i objem podaného mledziva teľaťu. Objem získaného mledziva pri prvom dojení sa pohybuje v rozpätí 0,5 až 17 l, kedy nižšie objemy sú častejšie u prvotelek. Vieme, že medzi imunologickou kvalitou a objemom platí nepriama úmera, teda so zvyšujúcim sa objemom nadojeného mledziva klesá obsah IgG v ňom obsiahnutých. Doporučené je preto získavať mledzivo v objeme max. Do 6 resp. 8 l mledziva pri prvom dojení. Objem prijatého mledziva je kľúčový, pretože teľa by malo prijmú pri prvom napojení min. 150 až 200 g IgG. Aby sme tohto množstva podaných protilátok dosiahli, musia teľa pri prvom napojení prijať mledzivo o objeme zodpovedajúcemu 8,5% z jeho pôrodnej hmotnosti. Prvá dávka mledziva by mala byť teľatám podaná do 3. hodín od narodenia s následným podaním druhej dávky do 6. hodín od predchádzajúcej. Platí zásada, že teľatá musí dostať ako prvý mledzivo a až potom by im mali byť podávané doplnkové imunologické preparáty vo forme pást, inak hrozí riziko kolonizácie čriev probiotikami a nižšie absorpcie IgG z mledziva.
Hodnotenie kvality mledziva by mala byť v odchovu teliat systematickú, nie náhodnú činností. Za mledzivo dobrej kvality označujeme to, ktoré obsahuje IgG ≥ 50 g/l. Pretože presné stanovenie obsahu IgG v mledzive nie je v praxi zatiaľ možné, používame metódy odhadu jeho kvality, najčastejšie hustomer (kolostroměru) a refraktometer. Odhad kvality mledziva vyššie uvedenými metódami by mal byť v stádach dojeného dobytka automatický, pretože iba tak možno rozhodovať o tom, či teľa dostane kvalitné mledzivo od svojej matky alebo z náhradného zdroja. Zabúdať tiež nesmieme na samotnú hygienu zariadení, nádob a pomôcok, s ktorými prichádza mledzivo do styku. Mikrobiálnej kontaminácie je všeobecne veľkým problémom, pretože prítomnosť mikroorganizmov negatívne ovplyvňuje ako vstrebávanie imunoglobulínov v tenkom čreve (blokácia väzobných miest pre imunoglobulíny, nežiaduce kolonizácie čreva a pod.), Ako aj predstavuje v prípade patogénnych mikroorganizmov zdravotné riziko pre teľatá.
V nasledujúcich riadkoch budú popísané kritické body v oblasti mlezivové výživy.
Pôrodná
Pôrodná sú kritickým miestom hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je nedostatočný počet pôrodných miest, ktorý môžeme odvodiť ako 3 až 5% z celkového počtu všetkých chovaných kráv (nie iba dojníc!). Problematická je aj veľkosť skupiny (stres) a merná plocha koterca na ustajnenú kravu, ktorá by mala byť nad 12, optimálne 16 m2 (vychádzame z toho, že celková dĺžka tela kravy u veľkých plemien dobytka je až 280 cm). Počet kráv v koterci, početnosť nastielaniu a vyhrňovaniu hnoja veľmi úzko súvisí s čistotou vemena a mikrobiologickú kvalitou mledzivo (CPM, fekálne kontaminanty). Teľa, ktoré sa narodí do silne kontaminovaného prostredia pôrodná má vyššie riziko transferu patogénov do organizmu s následným vyšším rizikom vzniku najmä hnačkových ochorení.
Teľatá so zníženou životaschopnosťou
Naprieč chovy sa stretávame s problematikou nízkej vitality narodených teliat, u ktorých pozorujeme slabý alebo žiadny sací reflex. Asfyxia je zvyčajne následok predčasne prerušeného spojenia medzi matkou a teľaťom v priebehu pôrodu, alebo ide o dôsledok ťažšieho pôrode či neprimeraného ťahu pri samotnom vybavení teľaťa. Teľatá s nízkou vitalitou a slabým sacím reflexom trpí respiratórne, prípadne metabolickou acidózou. Nepomer medzi kyslíkom a oxidom uhličitým vedie u teliat tiež k nenaštartovania termoregulačných mechanizmov a riziku rýchleho podchladenia teliat. Prvou pomocou je podpora dýchania (napr. Pomocou manuálneho resuscitátora) a pri ťažších prípadoch je vhodné obrátiť sa na veterinárneho lekára (žilová aplikácia bikarbonátového prípravku). Navrátenie organizmu teliat do acidobázickej rovnováhy je kľúčové pre efektívne absorpciu imunoglobulínov z kolostra, ktorá je nízka práve u teliat s asfyxiou.
Získavanie mledziva
V tuzemských chovoch sú kravy po otelení doja buď v samostatných dojírnách, ktoré sú umiestnené v porodnách, alebo v klasickej dojáreň, a to spolu s produkčnými kravami. Či tak alebo onak, je z pohľadu zabezpečenia dobrej mikrobiologickej kvality mledziva (CPM do 100 tis. KTJ / ml) dôležité dodržiavať protokoly starostlivosť o mliečnu žľazu. Z tuzemského prieskumu vieme, že z viac ako 1000 hodnotených vzoriek mledzivo splnilo požiadavky na CPM do 100 tis. KTJ / ml iba 27%. U fekálnej kontaminácie mledziva (koliformné baktérie) splnilo požiadavku do 10 tis. KTJ / ml 84,2% vzoriek. Iba precízne hygiena mliečnej žľazy pred dojením, ale aj čistota kanví a dojacie súpravy sú pre získanie mikrobiologicky nezávadného mledziva kľúčové. Odporúčame, aby dojacie súpravy na mledzivo boli denne, max. Raz za 2 dni pripojené na centrálny preplachy dojárne. Kanvy na mledzivo je vhodné pravidelne čistiť a vyplachovať je bezprostredne pred začiatkom každého dojenia aspoň čistou vodou. Na kontrolu čistoty zariadení, nádob a pomôcok, ktoré prichádzajú do styku s mledzivom (i mliekom) je možné použiť rychlostěry, ktoré detekujú už malé množstvo proteínu alebo laktózy. Cena jedného testu nie je vyššia ako 80 Sk.
Kvalita mledziva prvotelek
Aj v súčasnej dobe sa dá v niektorých chovoch stretnúť s tvrdením, že mledzivo od prvotelek je nekvalitný. Pravda je to len čiastočná. Mledzivo prvotelek má všeobecne nižší obsah IgG, a to v porovnaní s mledzivo od starších kráv. Avšak pri hodnotení viac ako 400 mledzivo od prvotelek bolo zistené, že iba necelých 26% mledzivo nesplnilo požiadavku na obsah IgG ≥50 g / l, zatiaľ čo u mledzivo od starších kráv to bolo 21%. Systematické nezkrmování mledzivo od prvotelek so sebou prináša aj problém s využitím reservni zdrojov. Pokiaľ intenzita brakovanie kráv je v chove od 25 do 35%, potom chovateľ sa dostáva do problémov, kde získať náhradné zdroje. Skôr než systematické nezkrmování prvotelkových mledzivo, je vhodné v chove rutinne kontrolovať jeho kvalitu a túto si zaznamenávať v prevádzkovej evidencii.
Kolostroměry (hustomery na mledzivo)
Odhad kvality mledziva pomocou hustomeru (kolostroměru) je vo veľkej časti chovu zabehnutý už mnoho rokov. Bohužiaľ, veľmi často je táto pomôcka používaná náhodne, a nie systematicky u každého kolostra, ktoré je teľatám krmivo skrmované. U hustomeru sa stretávame s jedným podstatným problémom, ktorým je teplota mledziva pri jeho meraní. Väčšina kolostroměrů má na svojom úzkom hrdle uvedenú optimálnu teplotu, pri ktorej má byť mledzivo hodnotené, teda 21 až 23 ° C. Ak je mledzivo hodnotené krátko po jeho nadojení, napríklad pri teplote 37 ° C, dochádza k falošnému nadhodnocovaniu jeho kvality, a to až o 25% a naopak, ak je mledzivo hodnotené kolostroměrem pri nízkej teplote (napr. 4 ° C), potom dochádza k podhodnoteniu jeho kvality opäť až o 25%.
Refraktometre
Stále viac chovateľov používa pre odhad kvality mledziva refraktometre s označením ATC, teda tie s automatickou teplotnou kompenzáciou. Výhodou refraktometra je, že pre overenie jeho kvality nám stačí niekoľko kvapiek mledziva. Ak chovateľa chce mať skutočne presné výsledky, potom nesmie zabúdať v pravidelných mesačných intervaloch refraktometer kalibrovať (čistou vodou) a nastaviť ho pomocou skrutky tak, aby rozhranie svetlé a tmavé farby bolo presne na hodnote 0% Brix. Hranice pre označenie mledziva za kvalitný (≥50 g / l IgG), teda vhodného pre I. napojenie, je u veľkých plemien (C a H) ˃22% Brix a u jerseyského plemena ˃ 19% Brix.
Spôsoby podania mledziva
Podanie mledziva hrá svoju podstatnú úlohu v tom smere, že iná je cesta pasážovania mledziva podaného z fliaš s Cucák a iná je potom pri použití pažerákové sondy. Vieme, že nižšie absorpcie imunoglobulínov je dosahované u teliat napájaných pažerákovou sondou ako u teliat napájaných fliaš s cucáka. Za touto skutočnosťou stojí fakt, že mledzivo podané pažerákovou sondou je pasážovania cez předžaludek, čo znamená aj meškanie prítoku mledziva do slezu a následne aj črevá, zatiaľ čo pri uplatnení sanie z cucáka, tečie mledzivo cez uzavretý čepcobachorový splav priamo do slezu a následne do čreva. Platí zásada, že mledzivo je vhodné teľatám podať primárne pomocou nádoby s Cucák a iba nevypité množstva je vhodné následne podať pažerákovou sondou. Podiel teliat, ktoré nie sú schopné prijať na prvý napojenie 3 l mledziva dosahuje naprieč chovy úrovne 20 až 25%. U pažerákových sond venujme pozornosť ako hygiene, tak i stavu napr. Olivky (tzv. Rozstrapkanie), ktorá môže veľmi silne podráždiť sliznicu pažeráka.
Manipulácia s mledzivom
Mledzivo je veľmi dobré živnej pôdy pre rad mikroorganizmov, preto snahou každého chovateľa by malo byť jeho čo najskoršie zkrmení teľatám. Ak je mledzivo uchované v chladničke, tak max. Po dobu 48. hodín. Ak potrebujeme mať mledzivo v natívnom stave po dlhšiu dobu, potom je účelné jeho konzervácia, napríklad sorbanom draselným. Pred uložením mledziva do mrazničky odporúčame každú fľašu označiť dátumom a napísať jeho kvalitu (% Brix). Potom možno rozdeliť mledziva na kategóriu
- A) určená na I. napojenie teľaťa, ≥23% Brix,
- B) II. A ďalšie napájanie, ˃19 a ˂23% Brix,
- C) mledziva pre teľatá od druhého dňa ich veku, ≤19% Brix.
Mledzivo možno mať v mrazničke bez nežiaduce zmeny v obsahu IgG až 1 rok. Rozmrazovať mledziva odporúčame v zaváracích hrncoch s termostatom a časovým spínačom, alebo v starých Romo práčkach a pod. Pri teplote 45 až 55 ° C, kedy k rozmrazení dochádza do 70 až 80 minút. Teploty nad 60 ° C síce urýchli rozmrazenie mledziva, ale súčasne dochádza aj k rýchlemu úbytku obsahu IgG (denaturáciu), čo nie je žiaduce.
Záverom tohto článku možno poznamenať, že v prípade Vášho záujmu o naše poradenské služby v oblasti manažmentu a výživy teliat nás neváhajte kedykoľvek kontaktovať.
