V tomto skorom jarnom období, kedy prebieha tok tetrova hlucháňa, by som sa s Vami, milí naši čitatelia a zákazníci, rád podelil o dojmy a poznatky z návštevy špičkového zariadenia na odchov tetrovov. Pred pár rokmi som sa do tejto odchovne tetrovov dostal cez svojich zákazníkov, s ktorými som sa zoznámil na našom stánku na výstavisku Natura Viva v Lysej nad Labem
Táto návšteva vo mne zanechala hlbokú stopu a len som čakal na príležitosť, sprostredkovať aj ďalším záujemcom zo širokého portfólia zákazníkov MIKROP ČEBÍN a. S. Podobný zážitok. Príležitosť nastala niekedy v máji minulého roka, keď mne môj kolega, Ing. Žilinčík, z našej dcérskej spoločnosti MIKROP Slovensko s r. O. So sídlom v Trnave, požiadal, či by som pre slovenských zákazníkov MIKROP nedokázal práve v tejto odchovne sprostredkovať návštevu s výkladom a prehliadkou. Po pár telefonátoch nám bol zo strany vedenia lesnej správy ponúknutý termín návštevy v polovici júna. V ten deň nás na odchovne privítal vedúci tohto zariadenia, bývalý lesník z tejto oblasti, vynikajúci odborník na chov tetrovov známy nielen v Poľsku, ale aj v Európe, pán Zenon Rzońca. Profesijné portfólio našich zákazníkov bolo veľmi pestré. Boli to zamestnanci zoologických záhrad v Bratislave a Bojniciach, lesníci z podniku Lesov slovenskej republiky a vedúci personál bažantnice v Rozhanovciach, patriaci pod Univerzitu veterinárneho medicíny a farmácie v Košiciach.
Odchovňa tetrovov na Lesné správe Wisła sa nachádza asi 10 km severovýchodne od moravskosliezskeho Jablunkova, vo Sliezskych Beskydách. Je umiestnená na hraniciach veľkého komplexu smrekových lesov sa zastúpením jedle a buka, ktorý zaberá plochu viac ako 3 000 ha vo výške presahujúcej 800 m n. M. Pritom takmer 400 ha lesných porastov prastarého karpatského pralesa spadá pod ochranný režim rezervácie Bárány hora.
Niekedy na začiatku milénia, keď sa vo Sliezskych Beskydách robila inventarizácie početnosti populácie tetrovov, tak na ploche zhruba 25 000 ha bolo napočítaných len 10 jedincov. Pretože stav populácie tetrovov bol alarmujúce, bola za účelom záchrany populácie začala výstavba voliérové odchovne za finančného prispenia Národného fondu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva. Po analýze rôznych spôsobov chovu, zavedených v iných krajinách sa rozhodlo, že materské kŕdeľ budú tvoriť jedinci z voľnej prírody z karpatskej genetickej línie. Vznikli dve voliéry, ktoré majú spolu 18 boxov (každý má rozmer 4 × 8 m), v ktorých sa zdržiava materskej kŕdeľ zložené z jedincov, ktorí vykazujú nízku plachosť voči človeku. Vtáky zo susedných boxov sa počuje, ale nevidí sa kvôli stenám, ktoré sú do výšky 1 m z hobľovaných dosiek. Zaujímavosťou v konštrukcii boxov je to, že vo vnútorných rozdeľovacích stenách sú zriadené otvory s priemerom 17 cm, ktoré umožňujú sliepkam, aby sa premiestňovali v dobe toku medzi boxy a samy si vybrali kohúta k páreniu. Týmto dimenzovaným otvorom sa kohúti ku sliepkam nedostanú. K jednému kohútovi majú prístup 4 sliepky. Keď neprebehne prirodzené párenie, je sliepka umelo inseminované. Odchovňa v spolupráci z Prírodovedeckú univerzitou vo Wroclavi vedie vlastnej spermobanky. Po skončení obdobia toku sú kohúti presunutí do svojich rezervných voliér a sliepkam sa zväčší boxy o 18 malých výbehov, s rozmermi 4 x 5 m s výškou 2 m, kde sliepky hniezdia a vodí kurčatá. Z nich sú zhotovené prechody do dvoch veľkých výbehov s rozmermi 80 × 20 m s výškou 2 až 6 m, pokrytých sieťami. Tieto výbehy sú v prirodzenom hustom jedľovo-bukovo-smrekovom porastu. Sú tu mravenisko, prirodzenej kryty vo forme pňov a druhovo veľmi pestré bylinné poschodie.
Pre odchovňu bolo schválené materskej kŕdeľ v počte asi 25 jedincov, z toho 18 sliepok. Toto množstvo vytvára predpoklad odchovu až 100 ks mladých vtákov ročne. Priemerne jedna sliepka ročne znesie 14-16 vajec a v priebehu fungovania odchovne je liahnivosť 53%. Pri liahnutie kurčiat sa využíva aj kombinovaná metóda a to s použitím kvočky sliepky domáce a umelé liahne, kde liahnivosť je iba približne 34%. 24 hodín po takomto kombinovanom liahnutia sú kurčatá premiestnená do osobitnej časti odchovne. Zhruba po týždennom odchovu v tejto umelej kvočka, sú kurčatá dávaná postupne na adopciu tým tetřevím sliepkam, ktoré vysedeli málo vlastných kurčiat. Týmto spôsobom sú vytvárané rodinná kŕdľa s počtom do 14tich kurčiat.
Na výživu sú tetrovy veľmi citliví. Je veľmi ťažké prispôsobiť potravu pri chove vo voliérach prirodzenému prostrediu. V zimnom období je dominantný potravou ihličia, hlavne borovicové, ale aj jedľové a smrekové. V letnom období je to potrava rozmanitá. Skladá sa z rastlinnej časti (bobule, púčiky, kvety, mladé ihličie) a živočíšne, bohaté na bielkoviny. (Hmyz, larvy, mravce a pod). V odchovne sa predkladajú vtákom čučoriedky, brusnice, strúhaná mrkva, rôzne druhy zrnín (pšenica, ovos, slnečnica, u malých kurčiat lesknice), každý deň čerstvé smrekové a bukové konáre a celé trsy čučoriedok aj s koreňmi, v ktorých sliepky učí kurčatá hľadať potravu . Je pravdou, že sliepkam sa predkladá kvalitné kompletné kŕmna zmes pre nosnice v znáške a kurčatám kompletná kŕmna zmes pre morky vo výkrme, ale obe kategórie tejto zmesi preferujú až úplne ako posledný v potravinový ponuke.
V mesiaci september sú mladí hlucháňa z voliér po preperenie premiestňované do tzv. Adaptačných voliér s rozmermi 50 × 24 × 6 m. Vtáky sú v nich zhruba mesiac a postupne púšťané do prirodzeného prostredia. Posledné roky bol zavedený systém vypúšťania mladých vtákov priamo z výbehu v odchovne.
Za posledných 10 rokov bolo vypustené do voľnej prírody približne 570 ks tetrova. Monitoring ukázal, že 50% vtákov prežíva vo voľnej prírode dlhšie ako rok. Časť vypúšťaných tetrovov takisto osídľuje pohraničnej lokality lesov na území Čiech a Slovenska. Prirodzené návratu hlucháňov do beskydských lesov úspešne pokračuje, o čom svedčí tokaniska s tokajícími kohúty a Tetřeví sliepky vodiace kurčatá, vyliahnuté v už vo voľnej prírode.
Navrátenie tetrovov do voľnej prírody má ešte dva limitujúce faktory. Prvým z nich je zachovanie a ochrana existujúcich biotopov vhodných pre Tetřeví zver. S tým úzko súvisí aj proces adaptácie hospodárskych lesov na potreby Tetřeví populácie. Tento proces bude vyžadovať veľa úsilia a bude trvať ešte mnoho rokov. A druhým faktorom k úspešnému návratu tetrovov do prírody je systematické zníženie predačního tlaku líšok a kún na ich populáciu. Na území lesnej správy Wisła, v spolupráci s Poľským poľovníckym zväzom, sa darí aj za nemalého úsilia eliminovať tento predační tlak hlavne v období znášky a liahnutia kurčiat. Následné výskumy preukázali, že po 5tich rokoch dôsledného výlovu škodnej sa počet zničených hniezd znížil z 95 na 55%.
Vedeli ste že:
... na začiatku sedí Tetřeví sliepky na vajciach, ktorá leží? Otáča je teda iba okolo ich dlhšiu osi. Akonáhle sú vajíčka naseděná dlhšie a vyvíja sa v nich zárodok, uloží ich tetřevice nastojato tak, aby sa širšiu časť vajíčka, kde je vzduchová bublina, dotýkala jej brucha. Zmienená bublina tak izoluje rozpálený spodok tela sliepky, kde je teplota cca 41 ° C od vlastného zárodku, ktorému by takto vysoká teplota mohla ublížiť ...
... tzv. "Pomoranská populácia hlucháňa" sídlila v minulosti na pobreží Baltu blízko hraníc s bývalou NDR? Bola najväčším poddruhom hlucháňa na území Poľska a ulovenie kohúti dosahovali hmotnosťou vyššou ako 6 kg. Bohužiaľ vyhynul v 50. rokoch 20. storočia ...
... Tetrov hlucháň je boreálny živočíšny druh, preto je roztiahnutý v pruhu pozdĺž rovnobežky v smere západ - východ po celej severnej časti Euroázie? Naopak v strednej Európe napr. V Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku sa vyskytuje v izolovaných populáciách ...
... ako je rekordne rýchly vývoj tetrov kurčiat? Po vyliahnutí (spravidla v polovici júna) váži asi 30 gramov a už za 3 mesiace dosiahnu kohúty váhy 3 kg - teda stonásobok váhy kuraťa ...
... u oboch pohlaví Tetřeví zveri prebehne každoročne kompletná výmena peria (vrátane tatrče), ďalej výmena strapcov na prstoch stojáka a oboch polovičiek klovce?
... kurčatá určené na vypustenie do voľnosti nesmie vidieť človeka (opatrovateľom) po dobu niekoľkých prvých týždňov života, aby si zachovala divokosť a teda ostražitosť pred človekom? Preto ošetrovatelia pri manipulácii s kurencami používajú špeciálne rukavice, ktoré sú vytvarované a sfarbené tak, aby čo najviac pripomínali sliepku tetrova.
... škody na tetrova vajciach alebo kurčatách psíkom mývalovitým (poľsky "jenot") u Lesnej správy Wisła nehrozí? Je to z toho dôvodu, že sa "jenot" vo vyšších polohách hôr nevyskytuje. Zdržiava sa radšej v nižších polohách - hlavne okolo riek a jazier, kde má dostatok potravy - žaby a ostatné obojživelníky ...
