Vážení chovatelia, pri príležitosti 20 rokov intenzívnej spolupráce s prof. Van sauny, ktoré si v našej spoločnosti MIKROP ČEBÍN a. S. Veľmi vážime, sme si pre vás pripravili krátky rozhovor s týmto celosvetovo uznávaným odborníkom na výživu prežúvavcov a koní. Po celú túto dobu je prof. Van sauny školiteľom našich špecialistov predovšetkým v oblasti výživy, manažmentu a podmienok ustajnenia dobytka. V roku 2020 prof. Van sauny zo známych dôvodov do SR bohužiaľ nedorazil, preto s ním bol naštartovaný systém e-learningových stretnutie, v ktorom chceme aj tento rok pokračovať. Pevne však veríme v naše skoré osobné stretnutie.
Robert John Van saune, DVM, MS, Ph.D.
profesor veterinárnych vied, Extension Veterinarian, Penn State University
Doktor Robert Van sauny je profesorom veterinárnych vied a veterinárnym špecialistom na oddelenie veterinárnych a biomedicínskych vied Pensylvánskej štátnej univerzity. Svoje veterinárne vzdelanie získal na Michiganskej štátnej univerzite, kde pôsobil aj ako rezident. Vedecký titul Ph.D. získal v odbore výživy prežúvavcov na Cornellské univerzite.
Je držiteľom diplomov americkej veterinárnej spoločnosti pre výživu a americkej spoločnosti pre reprodukciu. Pracoval tiež v súkromnej veterinárnej praxi, a to v New Yorku, Michigane a na klinike Oregonskej štátnej univerzity. Róbertov pôsobenia je rôznorodé, a to od prednášanie na fakulte cez poradenstvo, terénne poradenstvo až po klinickej vyšetrovaní zvierat priamo na farmách.
Vo výskumnej a edukačnej činnosti sa venuje previazanosti výživy, zdravotného stavu a úžitkovosti zvierat so špecializáciou na výživu gravidných zvierat a vplyvov tejto výživy na následnú úžitkovosť. Vo výskume sa cielene venuje problematike metabolizmu tranzitných kráv, vývoji nových diagnostických metód pre monitoring metabolického profilu zvierat, minerálnemu a vitamínovému metabolizmu gravidných zvierat, modelovanie činnosti bachora a živinovým požiadavkám zvierat. Druhovo sa Robert špecializuje na výživu dojeného a mäsového dobytka, koní a malých prežúvavcov.
Od roku 2001 pravidelne lieta do Európy, kde najmä v ČR a na slovenské vzdeláva ako poradca a špecialistov v oblasti výživy a kŕmenia zvierat, tak i samotnej chovateľa. Jeho aktivity v oblasti poradenstva sa v súčasnej dobe rozširujú aj do ďalších krajín EÚ. Profesor Van sauny je celosvetovo uznávaným a veľmi vyhľadávaným prednášajúcim (Európa, Austrália, Južná Amerika a pod.).
Na svojom konte má viac ako 62 pôvodných vedeckých prác, ktorých je autorom alebo spoluautorom.
Vo voľnom čase, ktorý rád trávi so svojou manželkou, najradšej odpočíva na svojej chate v pohorí Adirondack, kde sa oi. Venuje rybárčenie a plavbe loďou. Spoločne s manželkou žijú na State College (PSU). Ich dvaja synovia slúžia v americkej armáde.
Prvýkrát ste prišiel do Českej republiky v roku 2001 na pozvanie Ing. Jiřího Kadečky. Aké boli vaše prvé pocity z krajiny bývalého východného bloku?
Bolo pre mňa veľmi zaujímavé navštíviť štát bývalého východného bloku a na vlastné oči vidieť dopady ruskej okupácie a vývoj krajiny k novej a slobodnej spoločnosti. Bol som samozrejme trochu nervózny z toho, čo som počul o postkomunistických krajinách v amerických správach. A moje obavy sa nerozplynuly ani po pristátí v Prahe. Na letisku čakali vojaci so samopalmi, ktorí vyžadovali, aby každý prešiel dezinfekčný vaňou. Dôvodom bolo, samozrejme prepuknutie slintačky a krívačky v Británii a v niektorých častiach Európy. Keď sa obzriem späť, bolo moje rozhodnutie prijať pozvanie Jiřího Kadečky a prísť do Českej republiky jedným z najlepších, ktoré som kedy urobil (samozrejme keď nepočítam rozhodnutie vziať si svoju ženu a mať s ňou deti). Stretávanie s českými kolegami a nadviazanie spolupráce s nimi mi veľa dalo.
Ako vás ovplyvnilo české prostredie a ľudia, s ktorými ste sa tu stretol počas vašej prvej návštevy?
Musím sa priznať, že môj prvý dojem z Bratislavy hneď po príchode tak trochu naplnil moje obavy. Zišli budovy a prostredie boli odrazom ťažkostí, ktorým čelili českí ľudia potýkajúce sa s dôsledkami sovietskej okupácie. Jedným z najzaujímavejších aspektov mojich návštev Českej republiky za posledných 20 rokov boli zmeny v spoločnosti a postupné zvyšovanie životnej úrovne a prosperity krajiny. Rovnako tak sa zlepšovali farmy, ktoré som za tú dobu navštívil. Všetci ľudia, s ktorými som sa v SR stretol, boli otvorení a ústretoví. Mám z českých ľudí mimoriadne priaznivý dojem a mnohé priateľstvá, ktorá som tu nadviazal, sú toho dôkazom.
V roku 2002 ste vo svojej prednáške predstavil českým chovateľom a odborníkom na výživu Cornellský systém výživy dobytka, ktorý priniesol zmenu v našom chápaní výživy a kŕmenia prežúvavcov. Myslíte si, že to bolo najdôležitejšie tému z tých, ktoré ste v SR za 19 rokov prezentoval?
V určitom ohľade áno. Verím, že moja prednáška o Cornellském systéme hodnotenia sacharidov a dusíkatých látok (CNCPS) mala dlhodobý vplyv na porozumenie výžive prežúvavcov výživári a univerzitnými odborníkmi v Českej republike. Myslím si, že rozšírenie tejto koncepcie medzi Výživári, ktorí sa zúčastnili mojej prednášky, znamenalo zmenu pohľadu na výživu prežúvavcov. Moja úplne prvá prednáška o výžive a starostlivosti o kravy v tranzitnom období bola zrejme jednou z tých významnejších, pretože nasledovala ďalšia pozvanie do ČR. Keby som na poslucháčov neurobil dojem hneď na prvýkrát, možno by som nebol do Českej republiky opakovane pozývaný po toľko rokov.
Počas návštev Českej republiky ste videl mnoho chovov. Pokúste sa porovnať ich úroveň v čase krátko po roku 2000 a dnes s americkými farmami.
Čo som videl počas svojich prvých návštev, boli tvrdo pracujúci chovatelia dojníc, ktorí sa snažili dosiahnuť čo najlepšie výsledky v neľahkých podmienkach. Zistili sme, že problémy spojené s produkciou objemových krmív na mnohých farmách vyplývali zo zlej komunikácie medzi rôznymi zložkami prevádzky. Jednou z dôležitých otázok, ktoré sme sa venovali, bolo rozpoznanie nedostatkov v technológiách ustajnenia a ich vplyv na komfort kráv. Zahŕňali predovšetkým nevhodnú veľkosť boxových lóži v pomere k veľkosti kráv, usporiadanie kŕmiš, nedostatočný odvod prebytočného tepla a zlú ventiláciu (efektívna eliminácia tepelného stresu). Postupom času som však videl výrazné zmeny v konštrukcii stajní, ktoré sa dostali na americkú úroveň. Bolo povzbudivé vidieť tieto zmeny a ich dopady na farmy. Verím, že sa tak zvýšila konkurencieschopnosť slovenských chovateľov dojených kráv vo svete.
V posledných rokoch ste cestoval do mnohých krajín sveta. Ako hodnotíte celkovú úroveň českých chovateľov a šľachtiteľov dobytka z globálnej perspektívy?
Môj názor je taký, že české chovy dojníc sa výrazne zlepšili a Slovenská republika sa stala konkurencieschopným výrobcom mlieka v rámci EÚ. Zvýšenie efektivity produkcie mlieka, ktoré sme iniciovali v mnohých chovoch, určite svedčí o schopnostiach českých chovateľov. Myslím si, že sa zdokonalením výživy a konštrukcia boxových loží teraz českí chovatelia dokážu lepšie využiť plemenárskou prácu na zlepšenie úžitkovosti kráv. Vždy som obdivoval vysokú úžitkovosť chovov slovenského strakatého dobytka. Čím viac toho viem o českých farmách, tým viac oceňujem, čo toto plemeno dokáže.
Aké sú najvýznamnejšie pozitíva a negatíva, s ktorými ste sa stretol v slovenských chovoch?
To je zložitá otázka a pokojne by sme mohli tejto diskusii venovať celodenný seminár. Jedným z najdôležitejších pozitív je podľa mňa ústretovosť českých chovateľov k navrhovaným zlepšeniam a ich ochota ich realizovať a ísť dopredu. Jednou z vecí, ktorá ma na amerických mliečnych farmách naozaj frustruje, je nedostatok pozitívneho prístupu k zmenám a malá ochota načúvať upozorňovania na nedostatky v chove dojníc. Uvedomujem si, že českí chovatelia nie vždy súhlasí s mojím hodnotením a odporúčaniami, ale mám pocit, že počúvajú a starostlivo zvažujú moje návrhy. Myslím si, že toto je veľké pozitívum slovenských mliečnych fariem - ich ústretovosť k novým nápadom a možnostiam zlepšenie.
Dlhodobo mi robí starosti situácie, v ktorej sa nachádza mnoho českých chovov dojníc. V súčasných ekonomických podmienkach majú farmy často obmedzené možnosti investícií. Stále si myslím, že nedostatočný komfort kráv je významným negatívnym faktorom v slovenských chovoch, najmä pomalý odvod tepla a neadekvátne osvetlenia. V mnohých chovoch som poukazoval buď na malý počet ventilátora zaisťujúcich cirkuláciu vzduchu alebo ich nevhodné rozmiestnenie. Vzhľadom na klimatické zmeny je veľmi dôležité minimalizovať negatívne dopady tepelného stresu u hovädzieho dobytka v každej kategórii a fáze cyklu, aby sme mohli zlepšiť úžitkovosť a ziskovosť. Existujú presvedčivé vedecké dôkazy priaznivého vplyvu vhodného osvetlenia stajní (intenzita a trvanie) na mliečnu úžitkovosť. Príliš veľa slovenských chovov dojníc nemá dostatočné osvetlenie pre stimuláciu produkcie mlieka.
Myslíte si, že poľnohospodárstvo dokáže zabezpečiť výživu ľudstva na základe čisto trhových mechanizmov, alebo je potrebné ich regulovať formou dotácií či iných ekonomických nástrojov?
To je tiež veľmi komplikovaná otázka. Nie som úplne oboznámený s tvorbou trhových cien mlieka a marketingovými stratégiami odvetví. Som presvedčený, že mlieko je nepostrádateľnou a vysoko kvalitné potravinou pre stále početnejšie ľudskú populáciu. Nie každá krajina má zdroje alebo vhodné podmienky na to, aby efektívne a ekonomicky dokázala produkovať mliečne výrobky. Výzvou, ktoré svet čelí, je distribúcia potravín z krajín schopných ich efektívne a trvalo udržateľnej produkcie. Príliš mnoho krajín chráni svojich odvetví výroby mlieka dotáciami alebo reguláciami exportu a importu. Nemyslím si, že sa táto situácia na svetovom trhu v blízkej budúcnosti zmení. Väčšina krajín v Európe a v Severnej Amerike má v dôsledku svojich produkčných systémov problémy kvôli cenám na svetovom trhu, na rozdiel napríklad od Nového Zélandu. Štáty by mali podporovať vlastné sektor produkcie mlieka, najmä stimuláciou spotreby rôznych mliečnych výrobkov. Nepoznám žiadne použiteľné príklady, ako zmeniť lokálna alebo svetový trh tak, aby boli viac podporovaní výrobcovia mlieka, ale budem sa ďalej snažiť motivovať farmárov, aby starostlivejšie sledovali svoje výrobné náklady a dokázali za mlieko získať maximálnu cenu.
