Nad touto otázkou sa zamyslíme a budeme demonštrovať na výsledkoch vývoja mliečne farmy AGRODAM Hořepník, s. R. O.
Sprievodcovia po farme budú hlavné zootechnik a konateľ spoločnosti Ing. Vladimír Kaňka a zootechnickej Ing. Pavlína Moravová.
AGRODAM Hořepník, s. R. O. Vznikol v roku 1993 z transformovaného ZD Hořepník. Hospodári v oblasti Pelhřimovska na celkovej výmere 871 ha z. P., Z toho 153 ha TTP. Živočíšna výroba je jednoznačne zameraná na výrobu mlieka, rastlinná výroba na pestovanie konzumných odrôd zemiakov, repky, v menšej miere potravinárskej pšenice a sladovníckeho jačmeňa. Ostatné pestované plodiny, vrátane obilnín, sú pre potreby živočíšnej výroby. Spoločnosť AGRODAM Hořepník chová v priemere 415 ks holštýnek a odchovává teľatá a jalovice na obnovu stáda. Býčky sú predávaní vo veku 2-3 týždňov.
Začiatky prevádzky farmy
Krátko po vzniku našej spoločnosti bolo vo vedení rozhodnuté o zameranie živočíšnej výroby na produkciu mlieka. Na tento účel bola zrekonštruovaná hala bývalej odchovne mladého dobytka a ďalšie priľahlá hala, ktorá slúžila v časoch ZD pre výkrm býkov. Medzi tieto objekty sa podarilo začleniť tandemovou dojáreň 2 × 5 so zariadením na chladenie a uchovávanie mlieka a priestory pre najnutnejšie sociálne zázemie - spomína na neľahké začiatky Ing. Kaňka. So vznikom novej spoločnosti sme začali s prevodným krížením červených strák na holštýnky. V počiatkoch sa pohybovala produkcie mlieka na dojenie kráv na úrovni 17-18 litrov a denná dodávka do mliekarne okolo 6 000 litrov.
Výroba mlieka - stabilizačný prvok spoločnosti
Za prvých 10 rokov, do roku 2003, došlo k stabilizácii stavu dojníc na dnešnú úroveň a nárastu úžitkovosti na 24 litrov na dojenie kráv. Denná dodávka mlieka začala postupne prekračovať hranicu 8 000 litrov a predaj mlieka sa jednoznačne stal stabilizujúcim ekonomickým prvkom spoločnosti AGRODAM. Na konci roka 1999 bola sprevádzkovaná aj jednoduchá zariadení na miešanie kŕmnych zmesí, ktorá prispela k zlepšeniu výživy zvierat a najmä k zníženiu nákladov na výrobu zmesí. S nárastom úžitkovosti sme žili v pokušení, vyskúšať si trojdňový dojenie. Po dobu niekoľkých mesiacov v roku 2012 sme takto dojili zhruba 1/3 stáda, avšak s ohľadom na nízku priechodnosť dojárne, nedostatočné welfare dojníc a ostatným organizačným problémom nedošlo k požadovanému nárastu úžitkovosti, a preto sme od tohto systému upustili.
Potreba zmeny
So zvyšujúcou sa dojivosť začali vznikať niektoré problémy. Predovšetkým rýchla strata kondície kráv a prvotelek po pôrode a následnej popôrodné komplikácie nás nútili k zamysleniu nad manažmentom stáda počas státia na sucho a pred pôrodom. S rastúcou úžitkovosťou dojníc sa tento stav skôr zhoršoval, preto bolo pred necelými 7 rokmi pristúpené k dostavbe ďalších dvoch radov lehacích boxov a rekonštrukciu produkčných hál. Tým sa uvoľnil priestor v iných častiach stajní pre zasušené kravy a pre pôrodnicu. Celková kapacita stajní sa takmer nezvýšila, kravy však dostali viac životného priestoru. Vybúranie murovaných výplní obvodových stien a ich nahradenie iba sťahovacími protiprůvanovými sieťami a inštalácia stropných ventilátorov do rozšírenej haly prispelo k pohybu a obmene vzduchu v letnom období. Problém s nedostatočným přihrnováním krmiva vyriešila inštalácia závitovkových robotických přihrnovačem do oboch hál. Zavŕšením celej rekonštrukcie farmy bola výstavba novej budovy pre kapacitné rybinovaciu dojáreň 2 × 14 s rýchlym odchodom, priestoru pre tank na chladenie a uchovávanie mlieka a sociálneho zázemia.
Prínos rekonštrukcie
Jedno nadojení celého stáda na staré dojáreň 2 × 5 trvalo 6,5 hodiny. Na novej po zabehnutí iba 3 hodiny. Vysoká priechodnosť dojárne nás vrátila k myšlienke a následnému rozhodnutiu dojiť 3 × denne. Svoju úlohu tu zohrala aj nutnosť zmeny organizácie a využitie pracovnej doby obsluhy dojárne. Teraz sa dojí 3 × denne v pravidelných 8-hodinových intervaloch - začiatok dojenie v 3, 11, a 19 hodín. Ranná dvanásťhodinovom smena navyše zaisťuje medzi dojením všetok upratovanie a pomoc pri veterinárnych zákrokoch. Popoludňajší smena trvá 4,5 hodiny.
Od júla minulého roku, kedy sme všetky tieto zmeny vykonali, začali kravy postupne zvyšovať Nado. Počas jesenného obdobia sme boli čiastočne limitovaní skladbou objemových krmív, hlavne nedostatkom kukuričnej siláže, zapríčineným suchom v roku 2018.
Po stabilizácii kŕmnej dávky koncom minulého roka došlo k rapídnemu nárastu dojivosti. Po zlepšení celkového welfare sa naplno prejavila a zúročila všetky doteraz uskutočňovaná výživárska a zootechnickej opatrení z minulosti, vrátane investícií do genofondu stáda.
Významným prínosom v zootechnickej práci bol príchod Ing. Moravová pred 4 rokmi, kedy sa okrem iného ujala predovšetkým aktivít spojených so starostlivosťou o zdravotný stav mliečnych žliaz dojníc a zlepšenie kvality mlieka.
Súčasný stav
Teraz nemáme u zvierat žiadne vážnejšie problémy, naopak - s prechodom na dojenie 3 × denne a so zlepšením welfare sa zdravotný stav dojníc tiež podstatne zlepšil, zároveň sa udržala aj dobrá úroveň reprodukcie - medziobdobí 395 dní, za posledných 12 mesiacov v priemere 170 laktačných dní , 42% gravidita po 1. inseminácii a priemernej PR za posledný rok 22,7%. Vďaka sledovanie pohybovej aktivity a prežúvania rýchlo odhaľujeme nastupujúcej zdravotné problémy a včas začíname liečbu. Výrazne tak pokleslo aj nútenej vyraďovania kráv. Dosahovanie týchto výsledkov nám umožňuje ročne predávať cca 50 ks VBJ a prvotelek k ďalšiemu chovu. Selekčný hranice v úžitkovosti u prvotelek je na úrovni 35 l. Dodávka mlieka sa stabilizovala nad hranicou 15 000 l pri tučnosti 3,6%, obsahu bielkovín 3,25% a PSB štandardne pod 150 tis. To je v priemere 37 l predaného mlieka na ustajnenú a viac ako 42 l na dojenie kráv.
Ďalšou podmienkou na dosiahnutie týchto výsledkov bolo vytvorenie systému nadväznosti pracovných operácií - dojenie, kŕmenie, vyhrňovaniu hnoja, pre zabezpečenie maximálneho času na odpočinok kráv. Zásadné je tiež pravidelné ošetrovanie paznechtov a ich kúpeľa.
Vykonané zmeny, spolu s úpravou kŕmnej dávky, priniesli po niekoľkých mesiacoch zvýšenie dodávky mlieka o cca 3 500 litrov, tj. O 25%. Pri podobných zásahoch sa efekt prejaví naplno až po určitej dobe, kedy väčšina dojníc vstúpi po otelení do nových podmienok. Samozrejme zavedenie všetkých týchto zmien by nebolo možné bez kvalitného obsluhujúceho personálu - zdôraznil na záver Ing. Kaňka.
Záver
V minulosti sme o dojení 2 × či 3 × denne čítali a počuli mnoho polemík, úvah a odporúčania. Niektorí autori napr. Uvádzali, od akej úžitkovosti nastupuje ekonomický efekt trojdňového dojenie apod. Na príklade z farmy AGRODAMu Hořepník jasne vidíme, že kritériom pre rozhodnutie dojiť 3 × a dosiahnutie patričného efektu je naplnenie požiadaviek dojníc na prostredie a zabezpečenie primeranej výživy a manažmentu, ktorý je čo najmenej obmedzuje a dáva im dostatočný čas a priestor pre zvládnutie všetkých aktivít, potrebných pre maximálnu produkciu mlieka - žrania, pitie, odpočinok.
Autor článku: Ing. pavel Koukal
