Automatické kŕmne systémy (AKS), alebo ak chcete "mliečne kŕmne automaty" sú progresívnou technológiou pre kŕmenie teliat mliečnymi nápojmi (mliečne kŕmne zmesi, natívne mlieko, kombinácia oboch predchádzajúcich), ktoré sa v chovateľskej praxi využívajú dlhšie ako 30 rokov.
V Českej republike je možné odhadnúť podiel chovov, v ktorých sú teľatá kŕmené / napájaná AKS na približne 6% s tým, že ich podiel každoročne narastá.
Typy automatických kŕmnych systémov
Pre skupinový odchov eventuálne výkrm teliat boli historicky v tuzemských odchovniach, resp. "Teletnících", používané mliečne kŕmne automaty, ktoré mali aj svoje označenie "KATKA". Po skôr nepriaznivých skúsenostiach (zhoršený rast, respiratórne a hnačkové ochorenia), ktoré boli mnohofaktorovú (koncept ustajnenie, ventilácia "teletníků", zoohygiena v chove a i.), Došlo k postupnému upustenie od ich používania. K návratu a nárastu počtov inštalácií AKS, a to vo väčšom meradle, došlo v posledných cca 5 rokoch, pretože AKS prešli a stále prechádzajú veľmi značnými inovačnými zmenami. V odchovniach teliat sa momentálne stretávame s AKS prvej a druhej generácie.
Prvý generácií zjednodušene myslíme automaty, ktoré boli a sú obsluhované pomocou základného, niekoľkých riadkového panelového ovládania na automate, zatiaľ čo za AKS druhej generácie označujeme už také, ktoré sú bezproblémovo obsluhovateľné dotykovými panelmi, alebo sú plne ovládateľné a riadené pomocou počítačového programu či aplikácie v šikovnom telefónu. Samozrejme, rozdielov medzi automaty prvej a druhej generácie je výrazne viac: grafické výstupy, rozdielne konštrukčné prevedenie a dizajn, použité materiály, upravený systémy prípravy mliečnych nápojov, možnosť paralelného kŕmenie až 4 teliat súčasne, vylepšené mechanizmy automatickej kontroly, vylepšený systém miešania s možnosťou spätnej cirkulácia nezkrmeného mliečneho nápoja a jeho opätovné dohrievanie, ale aj systém efektívnejší sanitácie ako automatu, tak aj výdajné jednotky atď. Spomeňme, že u automatov druhej generácie má chovateľ podstatne lepšiu prácu v oblasti manažmentu riadenia odchovu teliat (lepší prehľad o teľatách, grafické výstupy upozorňujúce na problematická teľatá, intuitívne nastavovanie všetkých funkcií automatu, možnosť flexibilnejšie reakcia na problém, nápovedu apod.).
Koncept odchovu teliat na AKS
AKS sú zvyčajne inštalované do novo navrhnutých odchovní pre teľatá, ale stretávame sa aj s ich inštaláciami do rekonštruovaných ustajňovacích objektov. Pri úvahe o nadobudnutie a inštaláciu AKS by mal chovateľ brať v ohľad nižšie uvedené faktory, ktoré mu pomôžu vyvarovať sa často opakujúcim sa chybám v praxi. K častým chybám patrí hlavne poddimenzovaniu určené pre stáda kapacít, odchov viac ako 35 teliat v skupine a kontinuálne prevádzku odchovne.
Základom úspechu dobre pripraveného zámeru výstavby odchovne pre teľatá s AKS je vždy precízne vypracovaný obrat stáda daného chovu, v ktorom bude uvažovalo o cieľovom, tj. Konečnom počte všetkých chovaných kráv v horizonte nasledujúcich 5 až 10 rokov (s tým súvisí aj kritické zhodnotenie súčasného / plánovaného počtu určené pre stáda kapacít u všetkých vekových kategórií hovädzieho dobytka chovaných v danom podniku!). V priebehu spracovania konceptu odchovu teliat na AKS nesmie dochádzať k náhodnému navyšovanie počtu chovaných kráv. Ďalej by mal mať chov detailne spracovaný prehľad telenie v jednotlivých mesiacoch, a to spätne za posledný min. 3 roky.
Chovateľ by mal pri výpočte potreby určené pre stáda kapacít odchovne pre teľatá brať v ohľad najmä mesiace s najvyššou frekvenciou telenie. V chovoch, kde boli určené pre stáda kapacity odchovne odvodzované podľa priemerného počtu narodených a odchovávaných teliat, sa predovšetkým v mesiacoch s veľmi vysokou intenzitou telenie stretávame s "extrémnymi pretlaky" v odchovne, kritickým nedostatkom určené pre stáda miest, zhoršenú zoohygiena v chove, núteným skracovaním periódy mliečnej výživy u teliat (predčasné odstav teliat), a to takmer vždy za cenu zvýšenej morbidity a mortality teliat, ale aj za cenu významne zhoršené úžitkovosti teliat (prírastkov).
V ďalšom kroku by mal chovateľ špecifikovať, teda opísať a vypracovať detailnú zámer odchovu teliat, u ktorého si musí položiť oi. Otázky, kde budú teľatá počas mliečnej výživy ustajnené, ako dlho tu budú ustajnené, akým spôsobom budú kŕmené, či ak a ako dlho budú pestujú obe pohlavia, alebo ak bude uskutočnený predaj zástavových býčkov napr. v 3. týždňoch starobe a pod. Vyššie uvedené sa týka predovšetkým mlezivové, tranzitné, mliečne a odstavovať periódy odchovávaných teliat.
Odchovne teliat s AKS sú v dnešnej dobe často navrhované ako konštrukčne jednoduché stajne s izolovanou strechou a obvodovými stenami opatrenými proptiprůvanovými plachtami, kde vnútorná stajňová plocha je rozdelená na sekcie pre odchov teliat v individuálnych kotercoch / boxoch (vrátane vymedzenej časti pre izoláciu chorých teliat) a časť sa skupinovými koterci opatrenými AKS. Niekedy sú súčasťou návrhu stajne i skupinové koterce pre odstavené teľatá a sekcie pre následný odchov jalovíc. U skupinového ustajnenia teliat s AKS je žiaduce, aby si chovateľ v predstihu rozmyslieť, či plocha koterca bude usporiadaná ako tzv. Jednopriestorové (plocha koterca nie je rozdelená na plochu lehárny a kŕmiš), alebo ako tzv. Dvojpriestorová (plocha koterca je rozdelená na plochu lehárny a spevneného kŕmiš). Výhodou dvouprostorového usporiadanie koterca je fakt, že plochu spevneného kŕmiš môžeme výrazne lepšie udržovať v čistote (technikou, manuálne), a to v porovnaní s jednopriestorovým usporiadaním koterca. Najhoršie variantom konceptu je systém odchovu teliat na AKS s kontinuálnou prevádzkou, teda s režimom, kedy do skupiny kontinuálne dopĺňame teľatá. Myslime tiež na reservni určené pre stáda kapacity (výkyvy v telenie, problémy s presunmi teliat do iných určené pre stáda objektov, predĺženie dĺžky doby mliečnej výživy a pod.). V projekte tiež nezabúdajme na sklad a prípravovňu krmív apod.
Popis AKS
AKS sú inštalované v chovoch v koncepte tzv. "Stromového" usporiadanie, kedy k jednému riadiacemu automatu (s centrálnym ovládacím panelom) sú napojené až 4 výdajnej kŕmnej stanice. Každá kŕmna stanica je v hornej časti tvorená násypkou na MKS sa šnekovým výdajnom ústrojenstvom (kapacita 30 až 35 kg MKS), telo automatu je potom tvorené jednotkou pre ohrev vody, dávkovanie a miešanie mliečne kŕmne zmesi (prípadne zásobníkom na natívne mlieko s pasterizácie jednotkou) , transportným okruhom a výdajné jednotkou. AKS sú tiež opatrené systémom pre čistenie a dezinfekciu miešacieho a transportného okruhu, ale aj výdajné jednotky s cucáka. Zásobníky pre dezinfekciu sú uložené naspodku tela vlastné stanice. Rozšírené verzie niektorých AKS sú tiež opatrené:
a) prídavnými zariadeniami, ktoré umožňujú dávkovanie tekutých alebo sypkých doplnkových látok, prípadne liečiv, a to ako individuálne, tak i skupinovo.
b) systémom váženie, ktorý zaznamenáva priemerné denné prírastky u teliat, čo je z pohľadu progresívneho riadenia odchovu teliat veľmi cenným zdrojom informácií.
c) teplomery kontrolujúce telesnú tepotu teliat pri ich kŕmení.
Teľatá sú v AKS identifikovaná zvyčajne prostredníctvom Responder, ktorý je umiestnený v obojku teľaťa, prípadne v podobe čipu umiestneného v ušnom terčíka.
Kŕmne krivky
Výhodou AKS, a to v porovnaní s kŕmením teliat 2 × alebo 3 × denne, je možnosť rozdelenia celkového denného objemu mliečneho nápoja do podstatne väčšieho počtu čiastkových kŕmnych dávok, čo je pre teľatá fyziologičtější. U AKS môžeme bez obáv uplatňovať systém intenzívnej výživy teliat. U teliat do jedného mesiaca veku odporúčame, aby denný objem mliečneho nápoja nebol vyšší ako 8 l / KD. Prikláňame sa tiež k tomu, aby denný objem mliečneho nápoja bol rozdelený do 4 až 6 čiastkových dávok v porciách 1,3 až max. 2 litre / kŕmenie. Objemy nad 10 l / KD (veľmi intenzívna výživa) nie sú u teliat do 14. dní resp. 1. mesiaca veku vhodné. Teľatám nad jeden mesiac veku už môžeme u AKS zintenzívniť mliečnu výživu, kedy denný objem 8 l mliečneho nápoja rozdelíme do 3 až 5 čiastkových kŕmenie, zatiaľ čo objem 12 resp. 15 l / KD optimálne do 4 až 7 kŕmenia.
Objem mliečneho nápoja na jedno kŕmenie by u teliat starších 4. až 6. týždňov nemal byť nižší ako 1,5 l (riziko nutričné deprivácie, často spojené s devastáciou - rozkousáváním cucáka automatu), ale ani vyššia ako 3 l / kŕmenie. Vhodné je s ohľadom na hmotnosť narodených teliat mať pripravené u AKS minimálne 2 kŕmnej krivky (pre teľatá ≤ 35kg a> 35 kg ž. Hm.). Navrhovaná kŕmna krivka by v sebe mala zahŕňať fázu stabilizačné (niekoľko dní po nastájení teliat na AKS), akceleračné, stabilizačné a retardačné (perióda pozvoľného odstavené). Odporúčame, aby perióda pozvoľného znižovania denného objemu mliečneho nápoja trvala min. 7 dní, optimálne 10 až 14 dní. Náhly odstav teliat a prípadné úpravy koncentráciou mliečneho nápoja v priebehu vlastného odstavení sú neprijateľné.
Odporúčania pre presuny teliat na AKS
V tabuľke č. 1 a 2 sú uvedené všeobecné odporúčania pre presuny teliat z individuálneho spôsobu ustajnenia (VIB - vonkajšia individuálne boxy) a ošetrovanie do skupinových kotercov s AKS. Tieto odporúčania sú rozdelené na obdobie pred vlastným presunom a po presune.
Kritické body pri kŕmení teliat AKS
AKS predstavujú pre chovateľov veľkú príležitosť v oblasti výživy a wel-fare odchovávaných teliat avšak za podmienky, že je tejto technológii primeraný čas! Občas sa stretávame s prípadmi, kedy je urobený táto drahá technológia, ale chýbajú k nej dokonale vyškolená obsluha.
Z kritických bodov, s ktorými sa denne stretávame práve chovoch s AKS, môžeme menovať: a) nedostatočné preškolenie obsluhy pre prácu s AKS, b) nereflektování varovných hlásení automatu (poruchy prevádzky, varovné hlásenia o teľatách s minimálnym príjem mliečneho nápoja a pod.), c) nedostatočná starostlivosť a kontrola o novo zaradené teliat na AKS min. prvých 5 dní, a to najmä v popoludňajších a nočných hodinách (tzv. "syndróm nočného hladovanie"), d) absencia rutinné kalibrácie vody a MKS (min. 2 × mesačne), e) nevhodne nastavená kŕmna krivka a koncentrácia mliečneho nápoja, e ) chýbajúce dezinfekčný prostriedok pre preplach automatu a cucáka, g) nízka úroveň hygieny výdajné jednotky mliečneho nápoja, h) chýbajúce zvod tekutých odpadov z automatu do patričnej kanalizácie, i) s presúvaním teliat so zdravotnými problémami do kotercov s následnou individuálnou starostlivosťou, j) extrémne preplnené koterce (najmä v mesiacoch s veľmi vysokým počtom telenie), k) kontinuálne prevádzku na AKS a veľmi nízka úroveň zoohygiena v chove ustajnenie v dôsledku chýbajúcej očisty a dezinfekcie. Samostatnou kapitolou sú potom stavebné a technologické chyby samotných odchovní.
Využívanie moderných technológií pri kŕmení teliat v podobe AKS nám môže pomôcť na jednej strane zlepšiť úroveň zdravia, úžitkovosti a welfare u odchovávaných teliat, ale tieto nám tiež môžu pomôcť zlepšiť a zvýšiť efektivitu a produktivitu práce, avšak za podmienky, že skutočne využijeme na maximum ich technologický a informačné potenciálu. Na záver mi vážení chovateľa dovoľte, aby som aj tu spomenul, že naši špecialisti spoločnosti MIKROP ČEBÍN sú pripravení Vám pomôcť s konceptom, zavádzaním a prevádzkou AKS vo Vašich chovoch. Sme tu pre Vás.
