Vážení chovatelia, v tohtoročnom prvom čísle nášho Informačného servisu ste mohli nájsť článok, ktorý bol venovaný problematike manažmentu mlezivové výživy teliat, vrátane špecifikácie jeho kritických bodov. V tomto čísle bude pozornosť zameraná na nadväzujúce fáze odchovu teliat, a to na mliečnu výživu.
Mliečnu výživu teliat možno všeobecne rozdeliť do 4. základných fáz / obdobie: a)
mlezivové výživy (v pravom slova zmysle trvá iba prvých 24. hodín),
b) tranzitné výživy (trvá obvykle 3 až 5 dní a teľatá sú kŕmené tranzitnom mliekom od kráv po otelení),
c) vlastné mliečnej výživy (od 4. dňa veku do začiatku periódy odstavu, kedy teľatá sú kŕmené mliečnymi nápojmi),
d) obdobie odstavu (začína dňom, kedy je teľatám cielene znižovaný denný objem mliečneho s možnosťou obmedzenia frekvencie kŕmenia a končí posledným podaním mliečneho nápoja).
Teľatá sú v prvých niekoľkých týždňoch svojho života úplne závislá od príjmu živín z mliečnych nápojov, pretože ich tráviaci trakt nie je schopný plne tráviť rastlinná krmiva. Spôsob odchovu teliat, resp. voľba typu mliečnej výživy je naprieč chovy motivovaná rôznymi Chovateľské-ekonomickými záujmami. V niektorých chovoch je krmivo skrmované netrhové mlieko z dôvodu vyššieho počtu kráv s problematickým zdravím mliečnej žľazy. V chovoch, kde netrhového mlieka je menej, je toto miešané s mliečnymi kŕmnymi zmesami a v ďalších chovoch sú teľatá kŕmené iba mliečnymi kŕmnymi zmesami. Len pre zaujímavosť, v ČR (n = 136 chovov dojeného dobytka) je podiel kŕmia mliečnych nápojov nasledujúce:
a) tranzitná a netrhové mlieko (11,8% chovov),
b) náhradka mlieka (35,3% chovov),
c) náhradka mlieka miešaná s netrhovou mliekom (52,9% chovov).
V tomto článku sa bude venovať pozornosť kvalite a rizikám spojených so skrmovaním netrhového mlieka.
Kvalita netrhového a tranzitného mlieka
Tranzitná mlieko je získavané v perióde prvých 2. až 5. dní po otelení kravy (perióda prvých 24. hodín po otelení je periódou produkcia mledziva v pravom slova zmysle) a obsahuje určité množstvo imunoglobulínov, ktoré už nemôžu u teliat byť vstrebané do krvného riečišťa, ale môžu sa podieľať na tzv. lokálne / slizničnej imunite. Netrhový mlieko je získavané od kráv, obvykle od 5. dňa laktácie do jej konca a ide o mlieko, ktoré nemôže byť z rôznych dôvodov zaradené do dodávok mliekarni (obvykle vysoký obsah somatických buniek a pod.). Z ekonomických kalkulácií nákladov na výrobu mlieka MIKROP ČEBÍN za rok 2018, uskutočnená na vzorke takmer 60 chovov vyplynulo, že priemerná produkcia netrhového mlieka dosahovala 0,46 kg / kŕmny deň / kravu (tj. Ø 168 kg / kravu / rok).
Netrhové plnotučné mlieko patrí medzi potencionálne ekonomicky výhodný zdroj živín pre odchovávané teľatá, ale toto môže byť problematické z pohľadu:
a) kvality - netrhová mlieko má veľmi variabilný obsah živín (sušina 9 až 18%, tuk 3,2 až 5,5%, bielkovina 3,0 až 8,5%, a pod.), v závislosti na podiele mlieka od čerstvo otelených kráv a kráv v už prebiehajúcej laktáciu (obsah živín sa u netrhového mlieka mení medzi dojením),
b) kvantity - v každom chove sa denne mení počet kráv, ktorých mlieko nie je zaraďuje sa do dodávok a je určené k prípadnému zkrmení teľatám (v mnohých chovoch je kolísanie v denných objemoch netrhového mlieka riešené tzv. "domícháváním" mliečnymi kŕmne zmesi (MKS), čo nie je z pohľadu zaistenia stabilnej živinové bázy a fyziológie trávenia u teliat optimálny, zvlášť, ak sú používané MKS na báze syrovátek a rastlinných komponentov),
c) mikrobiálnej kontaminácie - odvodená od zdravotného stavu nadojení kravy, hygieny zariadení a pomôcok, do ktorých je mlieko nadojené a následne v nich aj zachovalo, ale aj podmienkach skladovania (teplota prostredia, teplota uchovávaného netrhového mlieka, dĺžke doby uchovania) apod.
d) rizika vzniku rezistencie k vybraným antimikrobikům (napr. penicilín).
Na druhú stranu u netrhového plnotučného mlieka, ktoré je mikrobiologicky a živinovo bezproblémové, je nutné spomenúť, že toto obsahuje, a to všeobecne v porovnaní s mliečnymi kŕmnymi zmesami tzv. Extra nutričné faktory, napr. Imunitné bunky, rastové faktory (IGF-1 ai .), cytokíny, hormóny, prolaktín, laktoferín atď., ktoré sa oi. podieľajú na raste a dozrievania črevnej sliznice, inhibíciu rastu mnohých patogénnych mikroorganizmov v čreve, stimulujú absorpciu glukózy pod. (Tab. č. 1).
Tepelné ošetrenie netrhového mlieka
Prostredníctvom surového netrhového mlieka, môžu byť do organizmu teliat zanesené niektoré patogény napr .: Mycobacterium paratuberculosis, Salmonella spp., Mycoplasma spp., Listeria monocytogenes, Campylobacter spp., Mycobacterium bovis, Cryptosporidium parvum a Escherichia coli. Pasterizovanie je jednou z možných ciest (okrem možnosti chemické úpravy, využitie UV žiarenia), ako eliminovať najmä pôvodcu hnačkových ochorení pri využití neštandardného mlieka, a to najmä v chovoch, kde sa zdravotné problémy teliat (najmä hnačkové ochorenia) vyskytujú vo zvýšenej miere. V Českej republike je pasterizovanie netrhového mlieka rozšírené v približne 10% chovov, kde je krmivo skrmované netrhové mlieko. V posledných viac ako 5-ročnú sa v chovoch, a to v súvislosti so zmenou techniky kŕmenia (z ručného kŕmenie na mechanizované) čoraz viac uplatňujú vozíky na mliečne nápoje s pasterační jednotkou.
Tepelným zahriatím môže dôjsť k redukcii počtu patogénnych mikroorganizmov o viac ako 90% (najmä E. coli infekcie, Salmonelly, Mycoplasma a i.). Zo zahraničných štúdií vieme, že zárodky Mycobacterium paratuberculosis v netrhovom mlieku môžu byť z väčšej časti zničené pri jeho zahrievaní na 65,5 ° C počas 30 minút. Všeobecne je nežiaduce, aby netrhové mlieko bolo vystavené dlhšiemu zahrievaní pri teplote nad 80 ° C, pretože najmä srvátkové proteíny (tvorí 18% mliečneho proteínu v mlieku) sú všeobecne náchylnejšie k tepelnému poškodeniu, než je tomu u kazeínu (tvorí 82% mliečneho proteínu v mlieku). U teliat, ktoré sú kŕmené tepelne poškodeným mliekom, môžeme pozorovať nízku intenzitu rastu, teľatá trpí deficitom stráviteľného proteínu, majú hrubú srsť a často sú u nich patrné pastovitej výkaly bielej farby.
Dôležitým bodom dobre nastaveného protokolu pasterizovanie netrhového mlieka je overenie účinnosti pasterizovanie. V chovoch, kde sú teľatá kŕmené pasterizovaným mliekom, uskutočňujeme min. 4 × do roka overovacie skúšky, a to v parametri obsahu celkového počtu mikroorganizmov (max. Do 100 tis. KTJ / ml) a obsahu koliformných baktérií (max. Do 10 tis. KTJ / ml - optimálne pod 2 tis. KTJ / ml) . Aby protokol ošetrenie netrhového mlieka pasterováním mal význam, je potreba odobrať do sterilných vzorkovníc 4 vzorky mlieka, a to: 1) bezprostredne po nadojení, 2) pred začiatkom pasterizovanie, 3) po ukončení pasterizovanie a 4) pred resp. pri jeho skrmovanie teľatám. U každej vzorky je potrebné si napísať aj čas, kedy bola vzorka odobratá a získané výsledky z laboratória je dobré si dať do časovej osi (zhodnotenie nárastu / poklesu mikrobiálnej kontaminácie mlieka). Len pre zaujímavosť, uvádzam v tabuľke 2 výsledok z chovu, kde bola teľatá napájaná netrhovom mliekom a bola tu riešená problematika efektivity pasterizácia, lebo 64% teliat do 3. týždňov veku prekonalo hnačkové ochorenia (z toho hnačky skóre ≥ 3 malo 59%). Celkový počet mikroorganizmov (CPM) bol vo vzorke po nadojení astronomických 200 mil. KTJ / ml s tým, že došlo ešte k nárastu na konečných 300 mil. KTJ / ml (koliformné baktérie 180 tis. KTJ / ml) vo vozíku na mlieko pred začatím procesu pasterizovanie (mlieko bolo v mliečnom vozíku 1,5 hodiny od nadojení a nebolo chladené). Po pasterizovanie (63 ° C, 42 min.) Došlo k masívnej redukcii počtu CPM na 1,1 mil. KTJ / ml a k redukcii počtu koliformných mikroorganizmov na 290 KTJ / ml. Hoci limit u CPM by mal byť vždy pod 100 tis. KTJ / ml, bol v chove vyhodnotený protokol pasterizovanie ako efektívna. Problém však nastal v prípade hodnotenia vzorky mlieka, ktoré bolo odobraté bezprostredne pred zkrmením teľatám (1,5 hod. Po ukončení pasterizovanie), kedy počet CPM vzrástol na 6,2 mil. KTJ / ml a koliformných baktérií na 670 KTJ / ml. Extrémne vysoký počet CPM a koliformných mikroorganizmov v čerstvo nadojené netrhovom mlieku súvisel s používaním dojárne v pôrodných, kde boli doja kravy po otelení, tak i kravy chorých / liečené. Zásadné bolo zistenie, že v tejto dojáreň nie je uskutočňovaná sanitácie dojacieho zariadenia, a to viac ako 5. mesiacov. Ďalším kritickým bodom bola oneskorenie medzi nadojením a začiatkom pasterizované mlieko, bez toho aby bolo mlieko v priebehu tejto periódy chladené. Rovnako tak bola zhodnotená aj veľmi problematická 1,5 hodinová prestávka medzi ukončením procesu pasterizovanie mlieka a začiatkom jeho kŕmenie teľatám.
Okysľovanie netrhového mlieka
Okysľovanie mlieka je v tuzemských chovoch viac rozšírené ako jeho tepelné ošetrenie. Túto metódu ošetrenie využíva viac ako 1/3 chovov, ktoré kŕmia netrhové mlieko. Na trhu je v súčasnej dobe celá rada okyselovadel (jednozložkové, viaczložkové), ktoré sú najčastejšie zložená z týchto kyselín: mravčia, octová a citrónová. Cieľom okysľovanie netrhového mlieka je jednak zníženie pH na úroveň 4,6 až 4,8, čo so sebou prináša i bakteriostatický / baktericídny účinok (kontrola bakteriálnej kontaminácie), tak i vyzrážaniu kazeínové frakcie mlieka, ktorá je pre teľatá dobre stráviteľná. V prípade použitia kyseliny mravčej s koncentráciou 85% je dávkovanie 10 až 20 ml (vyššie dávky sú užívané pri nutnosti zakonzervovať mlieko na viac ako 2/3 dni) na 10 litrov ošetreného mlieka. V každom chove by sa rutinne mali robiť kontroly úrovne pH okyselovaného mlieka, aby bolo zabránené najmä predávkovanie okyselovadlá do mlieka a predchádzalo sa tak aj prípadným zdravotným problémom u teliat (neochota teliat sať, Slezové vredy ai.). Jednou z možností úprav pH po okyslení (pred zkrmením) je jeho alkalizácia, a to jedlou sódou v dávke do 3 g na liter acidofilného mlieka pred jeho skrmovaním. Ak je správne nastavený protokol okysľovanie a teľatá nechcú toto mlieko samovoľne prijímať (problematický prechod z neokyseleného na acidofilné mlieko), potom je jednou z možností zníženia objemu poslednej dávky "sladkého" neokyseleného mlieka s následným predĺžením doby medzi oboma kŕmeniami. V portfóliu firmy MIKROP ČEBÍN je unikátny okysľovadlo FORMIX, určené pre ošetrenie netrhového mlieka, ktoré sa skladá nielen z kyseliny mravčej a octovej, ale je naviac obohatené aj o minerálne látky (napr. Zn, Cu, Fe ai. - imunostimulačné efekt) a extrakty z bylín, ktoré podporujú procesy trávenie. Dávkovanie tohto prípravku je 7 ml na 1 liter mlieka.
