Rok 2019 bol z pohľadu chovu dojeného dobytka a výroba mlieka rokom vcelku priaznivým. V porovnaní s rokom 2018 došlo podľa štatistík ČSÚ a dát publikovaných MP SR k nasledujúcim medziročným zmenám, a to: k zvýšeniu priemerného stavu dojníc (+ 1 656 dojníc), miernemu zníženiu priemernej ročnej dojivosti o 55 kg na úroveň 8 471 kg / kravu / rok, ale aj k zníženiu celkovej produkcie mlieka o 5 mil. litrov.
Priemerná nákupná cena mlieka bola v roku na úrovni 8,86 Sk / l, čo je o 0,29 Sk / l viac ako v roku 2018 (vývoj priemerných mesačných cien mlieka v SR a EÚ 28 je znázornený v grafoch 1 a 2). U kráv zaradených do KU dosiahla priemerná produkcia mlieka úrovne 9099 kg mlieka / normovanú laktáciu, čo je medziročne o 52 kg / kravu viac. Kravy plemena holštainov (HR> 51%) zapojené do KU, rovnako tak i kravy plemena českej strakaté (C> 51%), nadojily 10 076 kg resp. 7 658 kg za normovanú laktáciu.
Pravidelné hodnotenia výrobných a ekonomických ukazovateľov je jedným z kľúčových nástrojov efektívneho riadenia poľnohospodárskych podnikov s chovom dojeného dobytka. V rámci rutinnej poradenskej činnosti sú aj našimi špecialistami, ktorí pôsobia v oblasti výživy dobytka, už mnoho rokov výrobné a ekonomické ukazovatele pravidelne získavané, hodnotené a porovnávané s podnikmi rovnakého produkčného zamerania a veľkosti. V roku 2019 sa nám podarilo získať produkčné a ekonomické dáta z 51 chovov dojeného dobytka naprieč ČR. Priemerná ročná produkcia mlieka na kravu bola v nami skúmanom súbore za sledované obdobie roku 2019 na úrovni 8 814 kg, zatiaľ čo trhovej produkcie potom 8 586 kg / kravu / rok (po odpočítaní produkcia kolostra, kŕmneho tranzitného mlieka a prípadne mlieka odpadového). Tržnost mlieka dosahovala 97,4%. Priemerná realizačný (nákupný) cena mlieka bola u hodnoteného súboru 8,71 Sk, čo zodpovedalo denným a ročným tržbám za predané mlieko 204,82 Sk, resp. 74 760,60 Sk na kravu. Ďalšie príjmovou položkou boli tiež priame dotácie na chov kráv, ktoré dosahovali priemerné vyššie 0,79 Sk / kg predaného mlieka, resp. 6 767,10 Sk / ustajnenú kravu za rok. Významnou položkou v kalkulácii nákladov výroby mlieka, sú odpočítateľné náklady na vedľajšie výrobky (narodené teľa, produkcia hnoja, konzumované za mlieko), ktoré dosahovali 5 460,40 Sk / kravu a rok.
Celkové náklady v nami skúmanom súbore boli v roku 2019 na úrovni 74 701 Sk, tj. 204,66 Sk na kravu a deň, resp. 8,70 Sk / kg predaného mlieka. Najvyššia nákladovou položkou predstavovali náklady na krmivá (vlastné a nakúpená), a to na úrovni 87,60 Sk / deň a kravu (42,8% z celkových nákladov). Ďalšími významnými nákladovými položkami boli: a) mzdové náklady - 11,36% z celkových nákladov, b) réžia - 13,05% (z toho 52,4% predstavovali réžia živočíšnej výroby a 47,6% celopodnikové réžia), c) odpisy - 12,76% z celkových nákladov (z toho 35,3% predstavovali odpisy stavieb a strojov a 64,7% odpisy kráv). Kompletný zoznam nákladových položiek, ale aj kalkulácií tržieb, či už na kravu a kŕmny deň, alebo na kg predaného mlieka je uvedený v tabuľke 1.
Ak odrátame od celkových ročných nákladov na kravu vo výške 74 701 Sk náklady na vedľajšie výrobky (5 460,40 Sk), a ďalej tržby za predané mlieko a priame dotácie na kravu a rok (tj. 74 760,60 € a 6 767, 10 Sk), potom ročný zisk na kravu v našom výberovom súbore dosahoval 12287,10 Sk, čo predstavuje prepočítaný zisk vo výške 33,66 Sk na kŕmny deň a 1,431 Sk na kg predaného mlieka. Od roku 2011, kedy sa začal zber produkčných a ekonomických ukazovateľov v stádach dojeného dobytka našimi poradcami, ide o druhý najlepší výsledok. Prehľad vývoja nákladov na výrobu mlieka v rokoch 2015 až 2019 je uvedený v tabuľke 2. Najvýznamnejšou nákladovou položkou v chove kráv, resp. dojníc predstavujú náklady na krmivá vlastné a nakúpená (42,8% z celkových nákladov). Priemerný podiel vlastných a nakúpených krmív, a to z celkových nákladov na krmivá, bol 58,9%, resp. 41,1%. Náklady na krmivá vlastné sa na celkových nákladoch na krmivá podieľali 17,6% až 93,3%, zatiaľ čo náklady na krmivá zakúpené potom 6,7% až 82,4%. V rámci nášho ekonomického sledovanie uvádzame v tabuľke 3 priemerné ceny vybraných objemových krmív, ktoré sú však iba orientačné, pretože naprieč podniky sú užívané bohužiaľ veľmi rozdielne metodiky oceňovania krmív. Vlastné krmiva by mala byť najlepšie každoročne oceňovaná na základe skutočnej znalosti nákladov vlastnej výroby. V mnohých chovoch sa používa metóda transferového oceňovania krmív, ktorú možno označiť v mnohých aspektoch za problematickú (podhodnotená / nadhodnotená cena krmív a stelív; cena krmiva / podstielky je v niekoľkých po sebe idúcich rokoch konštantný a neodráža reálne náklady produkcie príslušného roka).
Mimo ekonomické aspekty výroby mlieka stojí za zmienku aj produkčné a reprodukčné ukazovatele chovu kráv. V rámci nášho monitoringu vybraných ukazovateľov stojí za zmienku straty kráv do 90. dňa po otelení, ktoré v roku 2019 boli v našom vzorke na úrovni 9,52% (tabuľka 4). Tento ukazovateľ je tiež jedným z efektívnych nástrojov hodnotenia zvládnutie periódy období státia na sucho u kráv. Odporúčané je evidovať straty kráv (celkové; do 50. resp. Do 90. dňa laktácie apod.) Podľa poradia laktácie, a to minimálne na úrovni prvotelek a kráv na druhé a ďalšie laktáciu. Ďalej bola sledovaná aj intenzita brakovanie kráv, ktorá bola na úrovni 32,79%. Z dát publikovaných ČMSCH (Ročenka chov dobytka v SR, 2020) vyplýva, že v roku 2019 bolo 74,6% kráv zapojených do KU odstavené zo zdravotných dôvodov, zatiaľ čo 25,4% zo zootechnických dôvodov. Podiel kráv, ktoré sú v chovoch vyraďované zo zdravotných dôvodov v posledných 10-ročný pozvoľna klesá (z 82,5% v roku 2009 na 74,6% v roku 2019), zatiaľ čo podiel kráv vyradených na základe zootechnických dôvodov narastá (z 17,5% v roku 2009 na 25,4% v roku 2019). Na tomto mieste spomeňme, že najmä prvotelky vyradené v priebehu prvej laktácie sú pre chovateľov značnou stratou, ktorú možno rozdeliť na stratu ekonomickú (náklady - odpisy) a chovateľskú (genetický pokrok, neprenesené genetického potenciálu z matky na viacerých potomkov pod.).
Priemerný počet somatických buniek v nami hodnotenom vzorke bol 216 tis. SB / ml (tabuľka 4), čo je podobný výsledok (221 tis. SB / ml), aký uvádza ČMSCH, a. S., Sumarizuje národné ukazovatele kvality surového mlieka. Ďalším nami často využívaným ukazovateľom mimo vlastné hodnotenie úrovne PSB, je aj LS (lineárne skóre), ktoré bolo na úrovni 2,97. Ako u PSB, tak i u LS môžeme konštatovať, že ani jeden z týchto ukazovateľov v súčasnosti stále nedosahuje nami požadovaných cieľov (≤ 200 tis. SB / ml, resp. ≤ 3,9 LS). Na druhej strane je potrebné vnímať, že ukazovateľ kvality mlieka v podobe počtu SB v mlieku má v priebehu niekoľkých posledných rokov pretrvávajúcou klesajúcu tendenciu. Len pre zaujímavosť, priemerný obsah SB v mlieku bol v roku 2007, 2012 a 2017 v SR na úrovni 266,2 tis., 254 tis., Resp. 230 tis. SB / ml. Tento aspekt postupné zlepšenie kvality mlieka možno pripísať: a) presnejšiemu manažmentu získavania mlieka v chovoch a poradenstva; b) zlepšenie úrovne zoohygiena v chove ustajnenie, c) využívanie farmových zariadení, ale aj laboratórnych kultiváciou pôvodcov mastitíd, d) zavádzanie systému elektronickej evidencie chorôb a liečenie dobytka apod. Nemalou mierou sú chovatelia tiež motivovaní rôznymi dotačnými programy (19.a, 20.A, M 14).
Stále významne rastie počet podnikov, ktoré okrem bežnej ekonomicko-chovateľské ukazovatele používajú rutinne aj ďalšie operatívne nástroje na hodnotenie. Jedným z týchto nástrojov je pravidelné sledovanie ukazovateľa IOFC (ukazovateľ príjmu nad rámec nákladov na krmivá), ale aj napríklad ukazovatele FE (efektivity krmiva). Ukazovateľ IOFC (tabuľka 5) veľmi dobre odráža ako aktuálne mliečnu úžitkovosť hodnoteného stáda, tak i vplyv nákupnej ceny mlieka a cenu krmív. Tento nástroj je určený aj k tomu, aby si každý chovateľ mohol operatívne stanoviť svoj tzv. Zlomový bod IOFC, ktorý mu umožní vyhodnotiť aktuálny stav a pomôže mu určiť aké opatrenia v oblasti manažmentu chovu a výživy by mal urobiť, aby bolo zabezpečenie optimálnej finančných tokov .
Na záver tohto článku, ktorý sumarizuje vybrané body ekonomiky výroby mlieka za rok 2019 uvádzame aj všeobecné odporúčania pre prácu s IOFC v stádach dojeného dobytka, ktoré sú: a) rutinne a priebežne s týmto nástrojom pracovať, tzn. v priebehu reálneho času, a nie stanovovať IOFC len spätne, b) rutinne využívať IOFC pre modelovanie situácií, ktoré môžu nastať (pokles výkupných cien mlieka, nárast cien krmív) - tzn. byť pripravený, c) IOFC počítať nielen na úrovni dojnice, ale aj na úrovni stáda a nezabúdať, aby v kalkuláciách boli všetky kravy, tj. aj tie, ktoré sú napr. chorých, d) stanovovať IOFC nielen pre dojnice, ale rutinne zahŕňať do výpočtu aj kravy v období státia na sucho. Na úplný záver tohto článku, ktorý bol venovaný ekonomike výroby mlieka nám dovoľte poďakovať všetkým chovateľom, ktorí sa do pravidelného šetrenia zapájajú. Iba pravidelné a poctivé hodnotenie zootechnických a zdravotných dát, ktoré sú prepojené s ekonomickými dátami (reálny obraz finančných vstupov a výstupov), vrátane stanovenia, opisu a eliminácia kritických miest, dávajú v chovoch dojeného dobytka predpoklad jeho správneho konania.
