Obdobie roku 2018 bolo pre slovenských producentov mlieka vcelku priaznivé. Rovnako možno hodnotiť aj väčšinu dosiahnutých ukazovateľov. Podľa prameňov ČSÚ a rezortné štatistiky MZe došlo cez medziročný pokles priemerného stavu mliečnych kráv o cca 4 000 ks k zvýšeniu priemernej ročnej produkcie o 303 l na dojnicu a nárastu celkové, ako aj trhovej produkcie mlieka v SR o 80 miliónov litrov oproti roku 2017. Priemerná úžitkovosť všetkých dojníc v SR dosiahla 8,526 l, u normovaných laktáciou kráv zaradených v KU 9,047 la medziročný nárast 313 l. kravy holštýnského plemena v KU, vrátane varianty R a krížencov s podielom 51% a viac, nadojily 10,059 la kravy plemena slovenského strakatého a krížencov s podielom 51% a viac 7,591 l. Týmito výsledkami sa českí chovatelia dojníc radí ako k európskej, tak k svetovej špičke.
Výrobné ukazovatele vypovedajú o úrovni chovu a významnou mierou sa odrážajú aj v jeho ekonomike. V SR neexistuje jednotné štatistické sledovanie a hodnotenie ekonomiky výroby mlieka. Z tohto dôvodu už niekoľko rokov zhromažďujú a vyhodnocujú naši poradcovia pre chov dobytka dáta, týkajúce sa ako nákladové, tak príjmovej zložky ekonomiky výroby mlieka. Za rok 2018 sa nám podarilo získať tieto dáta z 58 mliečnych fariem našich zákazníkov z celej SR. V tejto populácii bolo počas uplynulého roka v priemere predaných od 1 dojnice 9 252 kg mlieka, pripočítame ak konzumované za mlieko teľatám, potom výroba predstavovala 9 419 kg.
Pri priemernej nákupnej cene 8,518 Sk / kg mlieka boli denné tržby 215,91 Sk / ks, čo zodpovedá tržbám od dojnice za rok 78 806 Sk. Príjmovú časť nezanedbateľnou mierou vylepšovali aj priame dotácie na chov dojníc, v našom súbore fariem v priemernej výške 7 198 Sk na 1 ustajnený kus. Do príjmov nesmieme zabudnúť započítať aj produkciu vedľajších výrobkov (medziproduktov) - príchovky teliat, produkciu hnoja a zkrmeného mlieka, ktorých cena bola vyčíslená v priemere na 5 044 Sk na dojnicu a rok.
Náklady na 1 ustajnenú dojnicu predstavovali v nami vyhotovenom súbore za rok 2018 celkom 77 097 Sk, tj. 211,22 Sk na ks a deň a 8,333 Sk / kg predaného mlieka. Najvyšší podiel zo všetkých nákladových položiek zaujímajú krmiva 44,27%, nasledujú náklady na mzdy a poistenie 12,67%, réžia 12,55% a odpisy dojníc 9,11%. V tabuľke č. 1 je prehľad nákladových položiek a tržieb na kŕmny deň a kg predaného mlieka.
Odčítame od celkových ročných príjmov od 1 dojnice 91 048 Sk (tržby za mlieko + priame dotácie + vedľajšie výrobky) celkové náklady 77 097 Sk, dostaneme výsledok, ročný zisk 13 951 Sk na dojnicu, po prepočte na kŕmny deň potom 38,22 Sk a na 1 kg predaného mlieka 1,508 €. Od roku 2011, prvého roku sledovanie ekonomiky výroby mlieka našimi poradcami, je toto najlepší výsledok. Je to dané nielen priaznivou nákupné cenou mlieka a dotačné podporou chovu dojníc, ale z veľkej časti aj významným nárastom úžitkovosti, u nami sledovaných fariem od roku 2011 do 2018, o viac ako 1 400 kg mlieka na dojnicu a rok. So zvyšujúcou sa mliečnu produkciou rastú aj náklady na kŕmny deň dojníc, tržby za predané mlieko sa však obvykle zvyšujú aj pri nezmenenej nákupnej cene rýchlejšie, čo je sprevádzané aj priaznivým rastom ziskovosti.
Najväčší nákladovú položku pri výrobe mlieka predstavujú krmiva. V tabuľke č. 2 uvádzame priemerné ceny vybraných objemových krmív. V ich oceňovanie panuje značná nejednotnosť. Niektoré podniky vychádzajú zo skutočných nákladov na ich výrobu, iné z nejakej používané účtovné ceny, ktorá je skutočným nákladom často vzdialená.
Pre lepšiu predstavu o úrovni chovov, ktoré našim poradcom poskytli údaje o ekonomike výroby mlieka, uvádzame v tabuľke č. 3 niektoré priemerné parametre, ktoré dosahujú. Za pripomenutie stojí prvý sledovaný údaj o stratách kráv do 90. dňa po pôrode. Pre dobrú ekonomiku výroby mlieka sú tieto straty dojníc najbolestivejšie. Pokiaľ sa jedná o prvotelku, teda čerstvo otelení VBJ, ktorá ešte nenadojila žiadne mlieko na predaj alebo len veľmi málo, zaťaží jej vyradenie náklady v položke odpisov dojníc veľmi citeľne.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že priemerná ročná brakovaní kráv na farmách v našom súbore na úrovni 34,6% je neekonomická. V SR za posledný rok výrazne poklesol podiel vyradených kráv zo zdravotných príčin a vzrástla brakovaní zo zootechnických dôvodov. Za súčasného priaznivého ekonomického stavu je vyššia úroveň obmeny stáda cestou k rýchlejšiemu genetickému pokroku a tým aj vytvorenie predpokladu pre navýšenie budúcej produkcie
Do selekčných indexov dojníc sú zaraďované napr. Ukazovatele o FE (efektivite krmiva), ktoré vedú k selekcii rodičov ďalších generácií k lepšej konverziu živín z prijatého krmiva na tvorbu mlieka. Priemerné PSB na úrovni 231 tis. a LS tesne pod hranicou 3 ešte nenapĺňa požadované ciele. Pred niekoľkými málo rokmi, pred zavedením dotačného titulu QCZ sa nám však zdalo dosiahnutie týchto priemerov v našich chovoch za obyčajnú utópiu. Do povedomia farmárov sa postupne dostáva ukazovateľ IOFC (tržby za mlieko zníženej o náklady na krmivá, tabuľka č. 4). Sledovaním tohto ukazovateľa už pri formulovaní kŕmnych dávok, spoločne s hodnotením FE (efektivity krmiva), vytvárame predpoklady pre čo najekonomickejšie mliečnu produkciu. Pravidelným hodnotením piatich kľúčových indikátorov stáda (úrovne produkcie, stavu stáda, zdravotného stavu mliečnych žliaz, reprodukcie a brakovaní) sme schopní rýchlo zachytiť a riešiť možný nepriaznivý vývoj na mliečnej farme.
Väčšina podnikov s prosperujúcim chovom dojníc sleduje a detailne vyhodnocuje nielen zootechnickej dáta zo svojich fariem, ale má perfektný prehľad o finančných vstupoch aj výstupoch. Existujú však ešte poľnohospodárske podniky, kde tento systém nie je zakorenený. Tu často prichádzame na značné nedostatky v smerovaní nákladov už v prvotnej evidencii. Ak chovateľ nemá prehľad o základných zootechnických a ekonomických ukazovateľoch svojho chovu, teda nevie, kde sa dnes nachádza, len ťažko sa môže správne rozhodnúť, ktorým smerom sa má pre zlepšenie a zefektívnenie svojou farmy v budúcnosti dať.
Pre porovnanie uvádzame prehľad nákladových položiek na mliečnu produkciu zo slovenských fariem, kalkulované ceny vlastných krmív a IOFC - tabuľka 5, 6 a 7. Nášmu slovenskému kolegovi Ing. Guspanovi sa však podarilo získať dáta za minulý rok len z 10 chovov. Napriek tomu sa jednotlivé údaje príliš nelíši od dát zo slovenských chovov z minulých rokov.
Zpracoval: Ing. Pavel Koukal
