Dňa 17. 9. 2020 prebehol v ZOD Mrákov seminár pod vedením MVDr. Ondreja Bečvář na tému ochorenia paznechtov v teórii a praxi. Seminár bol členený na teoretickú a praktickú časť s ukážkou práce pri ošetrení končatín niekoľkých kráv. Radi by sme touto cestou poďakovali spoločnosti ZOD Mrákov za poskytnutie zázemia a všetkým chovateľom za ich hojnú účasť. Nasledujúci článok je súhrnom informácií z tohto seminára.
Úvod
Zdravotný stav kopýt, respektíve krívanie, je v chovateľskej praxi stále veľmi často skloňovaným témou. Incidencia krívanie kráv sa pohybuje v chovateľsky vyspelých štátoch sveta na úrovni 15 až 40%. Krívanie kráv má priame aj nepriame negatívne dopady na ekonomiku chovu dojených kráv. Zapríčiňuje pokles úžitkovosti, zhoršuje reprodukciu, významne narušuje welfare, je jedným z častých dôvodov brakovanie kráv a nesmieme zabudnúť ani vysoké náklady na liečbu a prevenciu. Prevencia a liečba problémov spojených s končatinami sú taktiež často finančne nákladné, pracné a vyžadujú precízne evidenciu. Ku krívanie vysokoprodukčných kráv je preto nevyhnutné zaujať vždy komplexný prístup, keďže ide o multifaktoriálne ochorenie. Chovateľ musí analyzovať všetky aspekty chovu počnúc výživou, manažmentom stáda, hygienou ustajnenie, organizácií korekcia paznechtov, preventívnymi a liečebnými kúpeľmi končatín, liečbou chorých kráv a ustajnením kráv končiac. Tento závažný zdravotný problém si zaslúži ako maximálnu pozornosť chovateľov, tak i veterinárnych lekárov a poradcov v chove.
Neinfekčné ochorenia paznechtu
Väčšina neinfekčných ochorení je často spôsobená nevhodne nastaveným manažmentom úpravy končatín, teda zlú alebo chýbajúce starostlivosťou o kopytá, nevhodnou technológiou ustajnenie čiže úrovní cow Comfort, zlú zoohygiena v chove a v neposlednom rade aj výživou. Na paznechtoch sa najčastejšie stretneme s nasledujúcimi ochorenia:
- Rusterholzův vred (RV) - chodidlovej vred paznechtu,
- choroba bielej čiary, resp. hnisavý dutá stena,
- hemorágie v rohovine chodidla,
- vredy špičky paznechtu.
- vznik vredov
Medzi najčastejšie vyskytujúce sa patrí Rusterholzův vred, ktorý býva lokalizovaný v zadnej časti paznechtu. Príčinou jeho vzniku je často prerastená rohovina, kedy sa zvyšuje tlak kosti paznehtní na rohovinu pätky paznechtu. Nárast tlaku na rohovinu je spôsobený zmenou uhla medzi paznechtov a kostí paznehtní. Rohovina paznechtu nepřirůstá rovnomerne, rohovina špičky rastie rýchlejšie ako rohovina pätky a chodidlá paznechtu. To vedie k zmene uhla, kedy sa tlak nerovnomerne prenáša na pätku. Tlak spôsobuje ischémiu, čo vedie k nekróze a výsledkom je vred.
Komfort ustajnenie a jeho význam
Ďalším rizikovým faktorom vo vzťahu k výskytu krívanie kráv v stajni, je úroveň chovného komfortu a kvalita ustajnenie. Cieľom každého chovateľa je zabezpečiť také podmienky ustajnenia, aby bolo u kráv dosiahnuté dennodenné 12-hodinový dĺžky doby ich odpočinku / ležanie. Tomuto cieľu preto musíme prispôsobiť celý manažment farmy. Dĺžku doby ležanie kráv a ich ochotu bezproblémovo zaléhávat do boxových lóži, ovplyvňujú v prvom rade typ, rozmerové parametre a dizajn boxových loží, ale aj kvalita podstielky, resp. kvalita podlahoviny v nich obsiahnutých. Nedodržiavanie optimálnych rozmerov boxových loží a kvality, resp. "Mäkkosti" podlahoviny boxového lôžka veľmi úzko koreluje so zvýšeným rizikom výskytu lézií na kĺboch a slabinách končatín, čo negatívne ovplyvňuje aj samotnú dobu ležanie. Venujme teda pozornosť prítomnosti otlakov na pätách, ďalej neochote zalehat do boxových lóži, ktorú dokladá prítomnosť kráv stojacich prednými končatinami v boxovej lôžku a váhajúcich zaľahnúť. Nevhodne navrhnutá boxová lôžka (dizajn, rozmerové parametre ai.) Môžu viesť k zvýšenému počtu kráv, ktoré miesto do boxových lóži zalehávají radšej do zahnojené chodby alebo kŕmiš. Tiež tepelný stres do značnej miery skracuje dĺžku doby ležania, preto je nutné ho všetkými prostriedkami eliminovať. Ak kravy leží kratšiu dobu ako 12 hodín denne, vedie to k zvýšeniu doby státie, preťažovanie končatín a vo výsledku aj k vysokému tlaku na samotný kopýt. Tento faktor predispozície pre vznik vredov vyvoláva zvýšený rast nekvalitné rohoviny, čo so sebou prináša ďalšie problémy. Najmä v letnom období býva problém s udržaním suchých podláh pohybových chodieb. V tomto smere je nutné minimalizovať maceračnej záťaž paznechtu. Ideálny stav nastane, ak 90% dojníc zo sekcie po príchode z dojárne do 30 až 60 minút zaľahne do boxových lóži.
Vplyv výživy
Výživa má zásadný vplyv na intenzitu rastu rohoviny aj jej kvalitu. Čím rýchlejší rast, tým mäkšie rohovina o nižšej kvalite. Rad pokusov preukázala, že vysoký príjem energie zo škrobov má významný vplyv na intenzitu rastu rohoviny paznechtov. Nízka kvalita rohoviny spoločne so zmenou uhla postoja, potom vedú k zvýšenému výskytu neinfekčných príčin krívanie.
Veľmi kritickým obdobím z pohľadu vzniku krívanie, je obdobie rozdoje. Strata kondície v tomto období totiž vedie aj k intenzívnemu odbúravaniu tukového vankúša pod paznehtní kosťou, pričom po jeho redukcii sa zvyšuje tlak na zamšu paznechtu, a teda k predispozíciu vzniku Rusterholzova vredu. Z tohto dôvodu je preto potrebné venovať maximálnu pozornosť zdraviu končatín pred otelením, pretože krívanie po pôrode vedie len k prehĺbeniu negatívnej energetickej bilancie.
Korekcia paznechtov
Kľúčovým prvkom zachovanie dobrého zdravia paznechtov u kráv je výber správnej techniky úpravy paznechtov a dosiahnutie ich správneho zauhlenie. Trendom je funkčná úprava paznechtov. Dojniciam vyhovuje najviac prirodzený obrus v stajni, to možno dosiahnuť špecifickým povrchom podláh. V tomto ohľade sa dosahuje najlepšie výsledky na farmách, kde je stelivom piesok, ktorý zaisťuje dokonalý prirodzený obrus. Tento stelivový materiál zostáva stále v našich podmienkach skôr z ríše snov.
Korekcia paznechtov má dva ciele: prvým je vytvarovať kopýt tak, aby umožňoval maximálne fyziologický pohyb a dorastanie rohoviny. Druhým cieľom je včasné detekovanie infekčných i neinfekčných príčin krívanie a ich terapie. Sú dva základné prístupy k organizácii korekciou paznechtov:
- plošná úprava, kedy sa v bežnej chovateľskej praxi uskutoční úprava paznechtov u celého stáda, a to raz za 6 mesiacov,
- fázová úprava - podľa fázy laktácie, teda zvyčajne v deň zapriahnuté kravy, 100. až 120. deň laktácie, ďalej potom ošetrenie kráv s viditeľne prerastenými kopytá (tj. 180 dní a viac, po predošlej úprave) a v neposlednom rade aj ošetrenie kráv krívajúci.
Plošná úprava je z pohľadu organizácie a evidencia jednoznačne jednoduchším modelom, na druhou stranou však dochádza veľmi často k poklesu celkového NADO stáda. Fázová úprava prináša radov benefitov, najmä zlepšuje zdravie paznechtov u kráv pri otelení, pretože v prípade ošetrenia kráv pri zaprahování, majú tieto dostatok času na zahojenie prípadných defektov do doby vlastného telenie. Ak sa vlastná úprava paznechtu zladí s dňom vlastného zapriahnuté kravy, prispieva preventívne ošetrenie paznechtov aj k rýchlejšiemu poklesu syntézy mlieka.
Infekčné ochorenia paznechtu
K najčastejším infekčným ochorením, patrí zápaly kože interdigitálna priestoru paznechtu - dermatitída interdigitalis (ID) a zápal kože prsta - Dermatitis digitalis (DD), všeobecnejšie dermatitídy. Jedná sa o nákazlivá ochorenie, spôsobená celým radom bakteriálnych pôvodcov. Ako ID, tak hlavne DD patrí k nákazlivým ochorením kože prsta, ktoré sa môže v chove lavínovito šíriť. Predispozíciou pre vznik DD a ID sú zvyčajne zlé zoohygienické podmienky chovu, nedostatočne upravené a prerastené kopytá, ale aj napr. Imunodeficiencie zvierat. Ako DD, tak i ID sa prejavuje výrazným krívaním postihnutých zvierat, avšak nedochádza k výraznej zmene celkového zdravotného stavu. Zápal sa obvykle nešíri do hlbších vrstiev končatiny.
Prevencia aj terapia dermatitíd vyžaduje pravidelné, najlepšie priechodná kúpele v účinných roztokoch dezinfekčných látok. Najúčinnejším a najrozšírenejším modelom preto sú kúpele v priechodných vaniach (ale i stacionárnych vaniach) s frekvenciou kúpeľom 3 × týždenne.
Ak vynecháme na trhu dostupné komerčné prípravky, tak tu máme tri základné prípravky pre kúpele:
- formaldehyd - odporúčaná je 2,5% koncentrácia roztoku v priechodných vaniach. Aj napriek tomu, že je formaldehyd veľmi účinný s jeho použitím na farmách vyvstávajú legislatívne problémy. Formaldehyd predstavuje aj riziko z pohľadu ľudského zdravia, navyše ho možno užívať len pri teplotách nad 10 až 15 ºC. Pri styku paznechtu s formaldehydom dochádza ku koagulácii bielkoviny na povrchu kože. Pod vrstvou "spálené" kože však môžu zostať živé baktérie a ak sa prestane kúpať, môžu sa dermatitídy po cca 14 dňoch vrátiť.
- modrá skalica - veľmi účinná je v kombinácii s formaldehydom, kedy sa užíva 5% roztok skalice a 2 až 2,5% roztok formaldehydu. Ak sa modrá skalica používa bez formaldehydu, je nutné zvýšiť jej koncentráciu na 10% a výrazne okysliť kyselinami (napr. Na preplach). Pridaním kyseliny do liečebného roztoku dosahujeme čo najnižšieho pH.
- biela skalica - má ľahko nižšiu účinnosť ako modrá skalica. Pre jej použitie platia rovnaké odporúčania ako pre modrú skalicu.
V zimnom období zvyšuje účinnosť kúpeľom použitie teplej vody. Pamätajte, že akékoľvek znečistenie roztoku vedie k zníženiu účinnosti kúpeľa. Úplne orientačne možno odporučiť meniť roztoky modrej i biele skalice po priechode 100 až 200 kráv, formaldehydovej kúpeľa po 200 až 400 kravách, nutné je však zohľadniť technologické riešenie van, ich umiestnenie, veľkosť, resp. skutočný objem, čistotu kopýt, možnosť zaradenia vane pre predumytie paznechtov atď.
Nekrobacilóza medziprstových
Je nákazlivý, akútna, hnisavý nekrotický zápal tkanív pod kožou medzi prstami. Ochorenie často predchádza drobné poranenia v medziprstí, ktoré fungujú ako vstupná brána infekcie. Ochorenie sa prejavuje bolestivým zdurením mäkkých tkanív interdigitálna priestoru a oddialením paznechtu od seba. V mieste postihnutia sa objavuje zapáchajúce exudát. U kráv sa vyskytuje horúčka (až 41 ° C), dochádza k rýchlej redukcii živej hmotnosti a mliečnej úžitkovosti. Terapia je úspešná len v prípade včasného podania antibiotík a antiflogistík. Kravy s nekrobacilózy nekúpeme!
Zhrnutie záverom
V stádach dojeného dobytka by mala byť zavedená pravidelná, plošná a každoročné kontrola zdravia paznechtov (opt. 2 × ročne). S tým veľmi úzko súvisí aj nutnosť všetky nálezy ochorenia paznechtov kráv evidovať, a to najlepšie v elektronickej podobe. Prevencia infekčných príčin krívanie kráv je najmä o vôli a precíznosti chovateľa. Pri dobrom manažmentu môžu byť tieto z chovu úplne eradikovaný. Súčasťou účinné stratégie eliminácia výskytu infekčných ochorení paznechtov je aj pravidelné kúpanie paznechtov v priechodných brodidlech alebo stacionárnych vaniach. Kravy krívajúci je nutné riešiť okamžite! Neinfekčné ochorenia sú o poznanie komplikovanejšie, ale rámcovo možno odporučiť nasledujúce: preferovať fázovou úpravu paznechtov, urobiť všetko pre maximálny komfort kráv pri odpočinku (optimalizácia rozmerov a kvality podlahovín boxových lóži), zabezpečiť kravám 12 hodín ležanie denne, zabrániť významnému poklesu kondície kráv po otelení , minimalizovať dopady tepelného stresu, kŕmiť diétu s vyváženým pomerom energie, preferovať povrchovú úpravu podláh pre zaistenie maximálnej prirodzeného obrusu pod. Prevencia a liečba krívanie u kráv je investične nákladná. Na pamäti však musíme mať, že účet za krívanie sa pozostáva z: 40% - strata v dôsledku brakovanie, 30% - strata mliečnej produkcie, 20% - zhoršenie reprodukcie a 10% - náklady na liečbu a prevenciu.
