Dojnice v laktácii majú vysoké požiadavky na príjem živín a energie. Veľká časť potreby energie a metabolizovatelného proteínu (MP) je dotovaná jadrovými krmivami, a to prevažne v prvej a druhej fáze laktácie. Krytie potrieb energie a MP je častokrát dosahované "zakoncentrováním" kŕmne dávky na úkor jej fyzikálne štruktúry.
Takéto kŕmnej dávky však môžu navodiť subakútna bachorovú acidózu (SARA). Príjem fermentovateľných sacharidov (hlavne škrobov a cukrov) síce podporuje mikrobiálny rast v bachore, zároveň však vďaka svojej rýchlej fermentácii predstavuje riziko rýchleho a neregulovaného poklesu hodnoty bachorového pH. Ako bolo uvedené vyššie, rýchla fermentácia týchto sacharidov predstavuje "palivo" pre bachorové mikroorganizmy, zároveň však tieto substráty s veľmi vysokou fermentabilitou zapríčiňujú vysokú produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom. Vysoká produkcia týchto kyselín nabúrava acidobázickú rovnováhu v bachore, čo vedie k poklesu hodnoty pH. Problém subakútnej acidózy spočíva v skutočnosti, že jej výskyt spravidla nie je na prvý pohľad sprevádzaný žiadnymi patologickými príznakmi. Tieto sa prejavia až neskôr. Rovnako u tohto ochorenia nie je presne definovaná hranica pH a doba expozície bachora mimo fyziologické rozmedzí (napr. PH 5,6 po dobu min. 3 hod., Vers. PH 5,8 po dobu 5 až 6 hod.). Výskumy z posledných 10 rokov však jasne ukazujú, že toto metabolické ochorenie je preukázateľne spojené s vyšším výskytom dislokáciou slezu, stukovatenie pečene, laminitídu, pečeňových abscesov a zaľahnutie. Hlavným zdrojom energie pre bachorové mikroorganizmy je zhruba z polovice stráviteľná vláknina a zvyšok je tvorený cukry, rozpustnou vlákninou a v bachore menejcenným škrobom (RDS). Všetky tieto uvedené zložky predstavujú tzv. Fermentovateľnou organickú hmotu v bachore (RFOM). Kŕmne dávky obsahujúce viac ako 10 kg RFOM sú však rizikové z pohľadu rýchlej produkcie mastných kyselín.
Rizikové skupiny
Subakútna bachore acidóza postihuje predovšetkým 2 skupiny kráv:
- Sú to zvieratá po otelení, ktorá prekonávajú zmenu z vysokovláknité diéty (vysoká fyzikálno efektívna vláknina) na diétu vysokoenergetickou. Príčinou tejto skutočnosti je, že bachorová epitel nemá dostatočnú absorpčnú, metabolickú, ale ani neutralizačné kapacitu. Bolo vysleduje, že zvieratá, ktoré si po otelení prešla ochorením SARA, bola viac náchylná na túto metabolickú poruchu aj následne v laktácii.
- Dojnice v stredu laktácie. Vyšší výskyt SARA je tu spojený predovšetkým s vyšším príjmom sušiny a tým i koncentrátov. Ďalšími predispozičnými faktormi sú kŕmnej dávky s vyšším podielom v bachore fermentovateľných škrobov, nižšia frekvencia kŕmenie či separácia kŕmnej dávky. Napríklad u dojníc s vyšším rizikom výskytu ochorení SARA bola zistená dlhšia doba príjmu krmiva v prvých 8 hodinách, zatiaľ čo doba príjmu krmiva v tretej osemhodinovej perióde bola preukázateľne nižšia oproti zvieratám s nízkym rizikom SARA.
- Zaujímavé je tiež zistenie, že náchylné na ochorenia SARA sú viac prvotelky, ako staršie kravy. Príčinou je "nulová skúsenosť" s vysokoenergetickou diétou (tzn. Menej bachorových papíl), ale aj behaviorálne rozdiely (prvotelky menej prežúvajú ® nižšia pufrace), alebo skutočnosť, že ak sú prvotelky chované spoločne so staršími kravami, prijímajú kŕmnu dávku menej krát denne ( avšak vo väčšom množstve), a to v porovnaní so staršími kravami.
Úloha fyzikálno efektívna vlákniny
Funkcia fyzikálno efektívnej vlákniny kŕmnej dávky spočíva v schopnosti udržať žuvacie aktivitu a zdravie bachora. Tieto funkcie sú zabezpečované množstvom vlákniny, veľkosťou častíc a príjmom v bachore odbúrateľného sacharidov (prevažne škrobov). Fyzikálne štruktúra kŕmnej dávky zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe bachorovej matrace, podpore prežúvania, premiešavanie bachorového obsahu a reguláciu rýchlosti pasáže tráveniny. Fyzikálne štruktúra kŕmnej dávky sa hodnotí pomocou Penn State separátora, a ide hlavne o tzv. Fyzikálno efektívna vlákninu (peNDF), ktorých hodnota sa podľa tohto separátora stanovuje. Pri interpretácii hodnôt peNDF môžeme použiť dvoch hodnôt, a to v závislosti od počtu hodnotených siet (peNDF> 8 mm; resp.> 1,18 mm). Obe tieto hodnoty sú plne použiteľné pri balansovanie kŕmnych dávok postavených na klasických zmesiach s jemnou štruktúrou šrotov, zatiaľ čo peNDF> 8 mm je oveľa presnejší ukazovateľ pri kŕmení granúl či pri vysokom zaradení tzv. By-produktov (tj. Výpalky, cukrovarské rezky, otruby a pod .). Hodnota peNDF> 1,18 mm by nemala klesnúť pod 21% sušiny. Na druhú stranu je však potrebné zdôrazniť, že vysoký obsah peNDF (nad 32%) bude spôsobovať zníženie príjmu sušiny.
Ako eliminovať výskyt SARA
1. Adaptácia bachora
Pomocou managementu kŕmenie môžeme zmierniť negatívne dôsledky vysokej tvorby kyselín v bachore. Adaptáciou bachora predovšetkým v období prípravy kráv na pôrod, rozdoje a obdobie najvyššieho príjmu sušiny (stred laktácie), docielime rovnováhy medzi tvorbou kyselín a ich absorpciou. Kým adaptácia epitelu bachora trvá zhruba od 4 do 5 týždňov, zmeny populácií baktérií trvajú približne 3 týždne.
2. Zaistenie homogenity TMR
Dobré zamiešanie TMR a rovnomerná distribúcia krmiva predstavuje základný predpoklad eliminácie výskytu SARA. Pri zlej štruktúre mixu však môže dochádzať, jednak k zlému zamiešaní (vyššia ako 10% odchýlky v homogenite TMR), ale aj k zvýšenej miere preberaní TMR dominantnými zvieratami. Posledná uvedená skutočnosť je viac badateľná u skupín s limitovaným miestom pri žľabe (neadekvátny šírka kŕmneho miesta).
3. vybalansované kŕmna dávka z pohľadu peNDF a v bachore degradovaného škrobu
Problematika fyzikálno efektívna vlákniny bola opísaná vyššie. Popri tom je však potrebné hodnotiť aj v bachore degradovaný škrob (RDS). Hodnoty RDS nad 16% sú považované za rizikové, a to zvlášť za predpokladu, že príjem sušiny vyšší ako 22 kg / deň. Prax je u nás bohužiaľ taká, že hlavnými zdrojmi škrobu sú prevažne pšeničné a jačmenné šroty (nezabúdajme na škrob z kukuričnej siláže), čo sú hlavné zdroje RDS. Z vlastnej skúsenosti viem, že je častokrát problém znížiť hodnotu RDS pod 20%.
Na záver tohto článku možno len doplniť, že efektívna a ekonomická výroba mlieka, vychádza z maximálneho využitia živín a energie z kŕmnej dávky s minimalizáciou rizika výskytu metabolických porúch. Vybalansovanie kŕmnych dávok nielen z pohľadu hrubých živín, ale aj fyzikálne štruktúry, vrátane dynamiky trávenie vedúce k zdravému bachorovému ekosystému, predstavuje základný kameň vysokej úžitkovosti bez nutnosti vo zvýšenej miere brakovej zvieratá.
