Vo februári tohto roku sme v spolupráci s firmou Zoetis a Delaval strávili týždeň s jedným s najväčších odborníkov na dojárne Dr. Davidom A. Reidom. Americký veterinárne špecialista na technológie, techniku a manažment dojenie je uznávaným školiteľom a poradcom mliekarní, chovateľov a veterinárnych lekárov v mnohých krajinách sveta (napr. USA, Kanada, Anglicko, Španielsko, Čína, Austrália, Rusko). Vedie webináre s problematikou dojární na americkom webe Hoard 's Dairyman. V rokoch 2013-2014 bol prezidentom prestížneho National mastitis Council v USA.
Ako prežiť v novom tisícročí?
Dosiahnuť zisku v odvetví chovu dojného dobytka je stále zložitejšie. Budúcnosť bude patriť veľmi progresívnym podnikom s agresívnou stratégiou zameranou na maximálnu produkciu. Mliečna úžitkovosť však nebude jediným kritériom pre prežitie. Najväčší tlak je celosvetovo na zvyšovanie kvality mlieka, tomuto trendu vychádza v ústrety mliekarne, ktoré cez tvrdé zmluvné podmienky prenášajú zodpovednosť na svojich dodávateľov. Chovatelia, ktorí nebudú schopní vyrábať mlieko s vysokou kvalitou, nedokážu realizovať svoju produkciu na trhu a zaniknú.
Čo charakterizuje kvalitu mlieka? Na prvom mieste bude pravdepodobne zdravotný stav mliečnej žľazy, teda počet somatických buniek, CPM a ruka v ruke s tým aj spotreba antibiotík. Vždy sa bude jednať o kombináciu viacerých kritérií.
Z pohľadu zdravie mliečnych žliaz dojníc môžeme v stručnosti charakterizovať kvalitu mlieka nasledovne:
- menej ako 0,5% kráv zo stavu mimo produkciu z dôvodu mastitíd
- 2% a menej nových mastitíd mesačne
- menej ako 5% kráv brakovaných z dôvodu mastitíd
- LS stáda z KU 2,1 a menej
- bazénové vzorky z mliekarne pod 150 tis. SB
Managment - cesta k úspechu
Ak zhrniem svoje skúsenosti, chovy s najvyššou kvalitou mlieka spája snaha všetkých zamestnancov farmy dosiahnuť tie najlepšie výsledky. To kladie vysoké nároky na motiváciu, manažment, precízne SOP (štandardné operačné postupy), školenia a vzdelávanie robotníckych pozícií. Mastitída je ochorením ľudí, ktoré sa prejavuje u kráv. Jednoducho povedané, mastitídy kravám spôsobujú ľudia.
Venovať sa vzdelávanie a školenie dojacie je nákladné a pracné, ale jedná sa o investíciu, nie výdavok. Ak dojacie pochopí, že svoju dobre odvedenou prácou minimalizujú incidenciu mastitíd, čo pre nich bude v dôsledku znamenať menej práce, máme z časti vyhrané. Školenie zamestnancov nestačí, ľudia musia vedieť, ako kvalitne svoju prácu odvádza. Dojiča pravidelne zoznamovať s výsledkami ich práce po každej smene považujem za nutnosť - oznámiť smene množstvo mlieka za jedno dojenia, PSB, percento kráv mimo dodávku, množstvo odpadového mlieka a CPM. Ďalej využiť aj dáta z priebehu dojenia: prietok mlieka, percento mlieka vydojeného za prvé dve minúty a priemernú dĺžku dojenie jednej kravy. Obsluhu dojárne možno motivovať aj využitím zdravej súťaživosti, napr. Súťaž o najčistejšie filter (fotenie a vystavenie na nástenku), o najčistejšie hrotmi strukov, najvyššie nádoj za prvé dve minúty dojenie. Kreativite sa medze nekladú a nepoteší nič viac, než keď odmenu za víťazstvo dostanú rovno na ruku.
Na farme je nutné používať precízne SOP vypracované do najmenších detailov. Každý krok pracovného postupu v ňom má byť presne definovaný. Napríklad od ktorého struku začnem nanášať dezinfekciu, koľkokrát odstrekne, akým spôsobom sa cecky čistí, kedy a ako umývať dojáreň atď. Často sa zaškoľovanie nových dojacie ponecháva na existujúcich zamestnancoch, potom sa stáva, že sa zlozvyky a stereotypy prenášajú na nových zamestnancov. Vždy je lepšie, aby bolo zaškoľovanie nových zamestnancov pevne v rukách zootechnika.
Jedným z ďalších odporúčaní, ktorým možno zlepšiť komunikáciu zootechnika s dojacie, je cez tabuľu na dojáreň, kam sa zapisujú všetky poruchy dojárne a problémové dojnice. Poruchy by mal zootechnik okamžite riešiť a problémové kravy postupne vyraďovať.
Predpoklady zdravé mliečnej žľazy - manažment zdravia vemena
Zdravie mliečnej žľazy je ovplyvnené najmä: a) prácou a výkonom dojacie b) komfortom kráv a prostredím - čisté a suché kravy c) dojace zariadenia.
V stáde dojníc je určené percento liečených kráv (chorých kráv) percentom vyliečených kráv a percentom nových infekcií. Liečbou sa väčšinou nedarí dlhodobo vyriešiť problém s mastitídy. Liečba rieši len následok, nie príčinu vzniku mastitídy.
Najlepšou prevenciou mastitíd je v prvom rade dojenia pokojných, čistých a suchých kráv. Musíme si uvedomiť, že ten najlepší postup predipu odstráni maximálne 80-85% všetkých baktérií. Mastitídy spôsobujú vo väčšine prípadov baktérie, ktoré sa nachádzajú na struku pri začiatku dojenia. Rozhodujúci je teda čistota strukov na začiatku dojenia. Čím sú čistejšie, tým menej je mastitíd. Je veľmi dôležité dbať na riadnu stimuláciu a prípravu vemena pred začiatkom dojenia. Vysoký výskyt mastitíd súvisí s vysokým počtom baktérií na strukoch v okamihu dojenia. Je teda potrebné zabezpečiť čo najlepšie čistotu strukov, preto je vhodné vyhľadávať miesta, kde dochádza k ich znečisteniu, nech sú to špinavé a málo nastlanej ležanie boxy, chodby či naháňacie uličky.
Väčšina mastitíd vzniká na dojáreň. Mliečna žľaza sa infikuje pri znížení podtlaku v priebehu dojenia, najmä pri skĺznutiu strukového násadca, kedy dochádza k nasávania vzduchu do systému, čo vedie k zníženiu podtlaku v podstrukové komore. Vo struku zostáva stále vysoký podtlak a infikované mlieko vystrelí do struku.
Hyperkeratóza
Hyperkeratóza sťažuje čistenie hrotov ceckov a signalizuje, že dochádza k chybám v priebehu procesu dojenia. Vznik a výskyt hyperkeratózy je úmerný dĺžke dojenie a sile podtlaku v potrubí. Dobu dojenie ovplyvňuje postup dojenie (príprava vemena), hodnota podtlaku a nastavenie konca dojenie. Pri jeho zlom nastavení dochádza k předojování, kedy sú struky stále vystavené podtlaku napriek tomu, že žiadne mlieko neodteká. Podtlak pôsobiaci na hrot struku sa v priebehu dojenia postupne mení, čím väčší prietok mlieka, tým menší podtlak na štruk pôsobí. Na konci dojenie sa prietok mlieka postupne zmenšuje, to vedie k zvyšovaniu podtlaku v podstrukové komore, nasatí celého struku do Strukov návlečky a nakoniec aj k zaškrtenie struku u bázy. Následne vzniká opuch strukov, zfialovění kože a prstenec pri báze struku. Vysoká bolestivosť strukov spôsobená předojením bráni funkciu oxytocínu. Pri neskoršom nastavenie konca dojení kravy zkopávají dojacie stroje, viac Kálí a tým sa predlžuje celkový pobyt kráv na dojáreň. Najlepšou prevenciou předojování je test zvyškového mlieka a rezistencie k odstriekavanie. V priemere by vo vemene malo zostať 150-250 ml, až 400 ml zvyškového mlieka neznižuje budúci nádoj a nemá vplyv na iniciáciu mastitíd. Test sa vykonáva ručne, nie strojovo. Množstvo zvyškového mlieka koreluje aj s fázou laktácie, top dojnice na vrchole majú 50-100 ml, so zvyšujúcim sa laktačnom dnom je zvyškového mlieka viac, preto sa test musí realizovať pri súbore 15-20 kráv. Pri dlhodobom předojování dochádza k defektom strukového kanálika, vzrastá nepokoj pri príchode na dojáreň a pri nasadzovaní dojacieho stroja. Vplyvom stresu môže dôjsť k zníženiu úžitkovosti.
Americké Strukov návlečky pre Holštajnsko dojnice sú kratšie a užšie, majú aj kratšiu hlavu Strukov návlečky. Vďaka tomu sa na konci dojenie menej zaškrcuje bázy struku, tým nespomaľuje odtok mlieka a na štruk pôsobí menšie podtlak. Celkovo sú tieto návlečky šetrnejšie, nespôsobujú opuch na báze struku a napomáhajú rýchlejšiemu dojenie.
Bez dát to nejde
Práca s dátami je veľmi dôležitá. Čo nie som schopný merať, nedokážem ani efektívne riadiť. Na farme nájdeme väčšinou dostatok údajov o kravách a priebehu dojenia, otázkou je, či sa s týmito dátami pracuje. Kravy nikdy neklamú, zootechnik by si mal pravidelne nájsť čas na kontrolu celej farmy. Sledovať kravy, ako sa správajú v stajni a na dojáreň, pri príjme krmiva, ako zalehávají, ako sa k nim správajú ľudia a potom si položiť otázku, či to, čo vidím je normálne. Ak sa dlho opakuje abnormálne správanie kráv, môžu si ľudia zvyknúť a začať to akceptovať, inými slovami nastupuje prevádzkové slepota.
Ak sa na základe analýzy dát alebo pozorovaní rozhodneme realizovať zmenu, musíme vedieť, ako jej efekt hodnotiť. Ak nie sme schopní merať jej dopad, tak je na zváženie, či vôbec takéto opatrenia navrhovať. Vždy by sa mala realizovať jedna zmena a až po jej vyhodnotení pristúpiť k ďalšej zmene.
Komfort ustajnenie je veľmi dôležitý, najmä vo vzťahu k úžitkovosti a zdravotnému stavu mliečnej žľazy. Nekomfortné rozmery boxových lóži, alebo ich zlá konštrukcia majú často za následok nefyziologickej správanie napr .: cúvaní pri vstávaní, výkaly kupící sa pod oblúky boxových lóži alebo v ich zadnej časti, otlaky bedrových hrboľov, ležanie našikmo, špinavé kravy. Na komfort a čistotu má potom veľký vplyv frekvencie vyhrňovaniu a služba, prípadne čistenie a úprava postieľok pri naháňaní. Aj substráty používané na služba majú svoje špecifiká, napr. Separát sa musí přistýlat s maximálnou frekvenciou v malých dávkach. Cieľom všetkých opatrení je zabezpečiť čistá vemená a predĺžiť dĺžku ležanie (každá hodina nad 10 hod ležanie pridá 1,5 l mlieka).
Postup dojenie
Správny postup dojenia musí akceptovať fyziologické procesy vedúce k uvoľňovaniu mlieka. Z toho vyplýva požiadavka na oneskorenie od prvého dotyku vemena po nasadení dojacieho stroja 90-120 s (lepšie je interval predĺžiť než skracovať). Ideálne sú tri silné odstreky, je to ten najlepší impulz pre spúšťanie mlieka a tiež má význam preventívne, odstránia sa ním keratínová zátka aj s prípadnými baktériami a umožňuje diagnostiku nových mastitíd. Týmto krokom sa spúšťa nepodmienené uvoľňovanie mlieka na osi: podnet - hypofýza - oxytocín - uvoľnenie mlieka. Predip musí byť nanesený na zhruba čistý štruk a pôsobiť 30 sekúnd. Postup naháňanie, zaobchádzanie s chovom dojníc a dojenie, by mal byť neustále rovnaký. Každá krava musí byť nadojení zakaždým rovnako. Neustálym opakovaním rovnakých vzruchov a podnetov vzniká podmienené uvoľňovanie mlieka. Čím bude väčšia stálosť v postupoch a zaobchádzaní, tým lepšie budú dojnice uvoľňovať mlieko a zrýchli sa dojenie. Cieľom je dosiahnuť čo najväčšieho prietoku mlieka, tým zníženie podtlaku pôsobiaceho na štruk a skrátenie doby dojenie. Zlepšenie prípravy vemena môže zvýšiť produkciu mlieka až o 0,5 l.
Pri predipu, odstřicích a utretie strukov začíname vzdialenejšími cecky a končíme tými, ktoré máme bližšie. Odstrek by mal predchádzať utretie, ak sa odstriekava ihneď po nanesení dezinfekcie, potom ju musíme zopakovať. Nasledujúce utretie prevedieme najlepšie látkovú utierkou, je hrubší než papierová, vďaka tomu odstráni aj šupinky kože. Najprv sa otrie telo struku krúživým pohybom a následne sa druhou stranou utierky očistia hrotmi strukov (zaštípnutím). Klasickým postupom, teda v jednom kroku, sa sťahuje špina k hrotom strukov a tie nebývajú dostatočne očistené.
Po nasadení dojacieho stroja musí nasledovať porovnanie mliečne hadice, prípadne jej fixácie tak, aby mlieko tieklo po celú cestu do mliečneho potrubia z kopca. Ak sa mliečna hadice prehýba a mlieko prekonáva gravitáciu, spôsobuje to stratu podtlaku 1,62 KPa, čo vedie k predĺženiu dojenie. Mliečne hadica musí mať primeranú dĺžku.
Sledovanie postupu pri naháňaní kráv na dojáreň (krik, pískanie, bitie) vidím ako dôležité. Čím menší tlak sa na kravy pri príchode na dojáreň vyvíja, tým rýchlejšie nastupujú na dojacie státie. Pri naháňaní využívajte kývavé pohyby, chodenie na šikmo, únikové zóny kráv. Najväčšou chybou je ísť rovno za posledné dojnicou a fyzicky ju poháňať. Kravy vidí do strán, dozadu nie, preto naháňač nevidí a stále sa otáča, aby sa pozreli, kto ich poháňa. Veľmi dobrou technikou je pohyb proti dojniciam pri príchode a odchode z dojárne. Kravy majú tendenciu ísť proti prichádzajúcemu človeku a nezastavujú. Každý stres vedie k uvoľneniu adrenalínu a ten následne inhibuje pôsobenie oxytocínu.
Po ukončení dojenia nasleduje post dip. Účelom post dipe je spláchnuť zvyšky mlieka po dojení zo strukov. Toto mlieko sa inak stáva živnou pôdou pre baktérie. Ako sme už uviedli, čím menej baktérií sa nachádza na strukoch v okamihu dojenia, tým menej je mastitíd. Dokonalé pokrytie celých strukov post dipom, má úplne zásadný vplyv na zdravie mliečnej žľazy. Je teda nutné pravidelne hodnotiť pokrytie strukov dezinfekciou, tie musia byť pokryté celé, až po báze struku.
Managment dojenie
Správny postup dojenie a organizácie práce na dojáreň má za cieľ dosiahnuť maximálnu priechodnosti dojárne. Pobyt na dojáreň nepatrí medzi prirodzené aktivity kráv. Dojenie a s ním súvisiace manipulácie s kravami, nesmie presiahnuť 3,5 hodiny denne, inak dochádza k zníženiu denného NADO mlieka. Kravy musia mať čo najviac času na svoje prirodzené správanie. Práca ľudí na dojáreň musí byť istou formou choreografie. Na rybinové a paralelné dojárne sú vhodné skupinové postupy dojenie. Akonáhle príde na státie prvý krava, mal by ju okamžite začať pripravovať prvý dojič, druhý naháňa. Postupne sa dojí ľavá a pravá strana, kedy sa napr. Na ľavej strane pripravujú a nasadzujú kravy, pravá strana sa dojí a dodojuje. Dojacie sa musia maximálne venovať dojenie, ak sú kravy pripravené na nasadenie dojacích strojov, musí ísť ostatné činnosti stranou, nezdržiavať sa inými aktivitami, tie môžu vykonávať až v medzičase. Umývanie dojacích státie za prítomnosti kráv nie je prípustné.
Vybavenie dojiča a dojární by malo uľahčovať a zrýchľovať prácu. Dojacie by mali mať vždy nitrilové rukavice, návleky chrániaci ruku nad lakeť, zásteru, prípadne kapsičku na čisté a špinavé utierky. Na dojáreň by mali byť kohútiky s teplou vodou a nádobky s dezinfekciou na ruky pre priebežné umývanie rúk. Dobré osvetlenie dojárne je základom, ideálne je LED podsvietenie vemena. Ostrihané chvosty a opálené chlpy na vemene zlepšujú čistotu kráv a uľahčujú prácu ošetrovateľov.
V priebehu dojenie je dobré kontrolovať čistotu vnútrajška strukových návlečiek. V návlečkách sa môže usadzovať špina v závislosti na čistote strukov a zvyšovať mikrobiálnej kontaminácii ceckov. Ak sú špinavé, musia sa priebežne umývať vystriekaním teplou vodou, v nečistotách je obsiahnutý aj mliečny tuk, ten sa musí rozpustiť, preto je dôležitá teplota použitej vody. Voda v návlečkách nevadí, voda nespôsobuje mastitídy, často sa uvádza, že voda prenáša baktérie. Mastitídy spôsobujú baktérie na struku pri začiatku dojenia, teda aj na návlečce. Ak sa umyje, zníži sa počet baktérií.
Údržba dojární
Nízky počet SB a nízka incidencia klinických mastitíd nemusia korelovať s technickým stavom dojárne. O zdravie mliečnej žľazy rozhoduje v prvom rade čistota strukov pri dojení. Ak prichádzajú kravy čisté na dojáreň a dobre sa nanáša post dip, sú schopné vydržať aj následné hrubé nedostatky v technickom stave dojárne. Dlhodobo zlý technický stav dojárne si skôr či neskôr vyberie svoju daň na zdravie vemena, kondíciu strukov a množstvo mlieka na dojenie kráv. Preto je nutné viesť denník údržby dojárne s termínmi výmen a kontrol. Pravidlom musí byť neprekročenie životnosti strukových návlečiek a ďalších gumových častí, teda aj pulzátormi. Kyseliny a zásady v proplaších ničí Strukov gumy a ďalšie gumové súčiastky. Ich životnosť je spravidla 180 cyklov alebo podľa odporúčania výrobcu, napr. 1 000 hodín prevádzky vrátane preplachu. Pri výmenách by sa nemalo zabúdať na gumové tesnenia a vzduchové filtre pulzátormi.
Robotické dojenie
Hlavným rozdielom medzi robotickým a konvenčným dojením je vysoká náročnosť údržby u robotických systémov. Úroveň súčasného robotického dojení je porovnateľná s úrovňou dojární pred 20 rokmi, pretože aktuálnymi témami sú čistota strukov, rýchlosť dojenie, kvalita dezinfekcia pred i po dojení. Nesporným plusom robotických dojární je konzistencia postupu dojenie a tým výborné vytvorenie podmieneného reflexu pre spúšťanie mlieka. Kľúčom k efektívnej prevádzke robotického dojenie je maximálna čistota vemena a strukov. Z toho by mala vychádzať konštrukcie nových stajní s robotickým dojením.
Záver
So zvyšujúcou sa úžitkovosťou sú kladené vyššie požiadavky na technológii dojární a komfort kráv. V budúcnosti budú prosperovať progresívne podniky, zamerané na maximálnu efektivitu. Preto sa nesmieme nikdy uspokojiť s priemernými výsledkami.
