Welfare kráv je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich produkčné, reprodukčné, zdravotné a ekonomické výsledky farmy. Ako by povedal populárny český génius Jára Cimrman: "môžeme o tom diskutovať, môžeme o tom viesť spory, môžeme s tým aj nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo sa proti tomu dá robiť".
Práve menovec a konateľ spoločnosti AGROBOS Slatina spol. s. r. o. Ing. Jaroslav Cimrman a zootechnickej pani Emilie Biskupová o tom iba nediskutovali, ale vytvorili v stajniach z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov také podmienky, ktoré umožnili čo najviac využiť genetický potenciál kráv a dosiahnuť tak úžitkovosti cez 12 000 l mlieka za laktáciu. Prerod v úspešnú farmu nebol vôbec jednoduchý a stojí za ním veľa usilovnej práce.
AGROBOS Slatina hospodári v kladnianskom okrese na výmere 1 200 ha. Pretože oblasť spadá do zrážkového tieňa Krušných hôr, čelia podnik nedostatku zrážok, a to ešte viac než ostatné oblasti v SR. Priemerné ročné úhrny sa oproti predchádzajúcim rokom výrazne nelíšia, ale ich nerovnomerná distribúcia v roku a vysoké letné teploty, výrazne ovplyvňujú ako samotnú produkciu, tak i výslednú kvalitu objemových krmív. Tento problém v priebehu posledných niekoľkých rokov narastá. Najvýraznejšie sa negatívne prejavil v roku 2018 u pestovanej kukurice na siláž a v tomto roku u lucerny. Rastlinná výroba podniku sa špecializuje na pestovanie pšenice, sladovníckeho jačmeňa, repky, hrachu, maku a v menšej miere aj na pestovanie cukrovej repy. Pre potreby živočíšnej výroby je pestovaná hlavne kukurica a lucerna, okrajovo potom GPS z obilia. Živočíšna výroba je postavená na 160holštýnských kravách základného stáda. V chove sú odchované ako čistokrvné jalovice pre obnovu základného stáda, tak i jalovice vzniknuté krížením s plemenom belgickej modrej, ktoré sú v chove vykrmované a následne predávané. Býčky sú predávaní v starobe dvoch mesiacov.
Podnik AGROBOS Slatina vznikol v roku 1992 z pôvodného poľnohospodárskeho družstva. V roku 1995 bola realizovaná rekonštrukcia pôvodne väzné štvorradové produkčné stajne, a to na stajňa s voľným spôsobom ustajnenia a celkovou určené pre stáda kapacitou 220 miest. Súčasťou modernizácie bola aj výstavba novej rybinové dojárne. Dôležitým míľnikom farmy bol rok 2007, kedy došlo k prechodu z tradičného spôsobu ručného dojenie na robotizované dojenie. Do chovu boli nasnímané dvaja dojacie roboti Lely Astronuat 3. Do roku 2012 bol na farme zachovaný pôvodný stav 220 kráv, keď časť kráv bolo dojenie v dojáreň a časť bolo dojenie dojace roboty. V roku 2012 došlo k rozhodnutiu úplne zrušiť dojenie kráv v dojáreň a znížiť celkový počet kráv na konečných 170. Od tejto chvíle bola obslužnosť dojacieho robota na úrovni max. 70 dojníc v skupine. S narastajúcou úžitkovosťou blížiacou sa k 10 000 l už bolo zrejmé, že kapacita, resp. obslužnosť robotov už nie je dostačujúca a dochádza tak k zníženiu účinnosti výroby mlieka.
Nízka kapacita dojacích robotov viedla tiež k zvýšenému nepokoja kráv v skupine, resp. stáde. Submisívny kravy boli v hierarchii skupiny nedôstojne dominantnými kravami. V skupinách bol zjavný aj nárast počtu kráv s agresívnejším / antagonistickým správaním. Kravy za tohto stavu nemali potrebu navštevovať dojacieho robota tak často, priemerná denná návštevnosť dosahovala iba 2,3 a odmietnutie kráv bolo na úrovni 0,8. Riešenie sa v danú chvíľu ponúkala dve. Prvé variantom bolo znížiť početný stav dojených kráv v chove, druhú potom bolo zakúpenie tretieho dojacieho robota. Bohužiaľ, nákup ďalšieho dojacieho robota nebol z dôvodu nevhodného dispozičného usporiadania stajne realizovaný, preto došlo k zníženiu celkového stavu chovaných kráv. Týmto krokom klesol počet ľahko pod šesťdesiat dojníc na robota. Po tejto zmene došlo k nárastu návštevnosti dojacieho robota a k nárastu aj samotné mliečnej úžitkovosti. To utvrdilo vedenie farmy, že nižší počet dojníc na robota je jednoznačne krok správnym smerom. Na druhú stanu ďalej znižovať celkový stav dojníc aj so vzrastajúcou úžitkovosťou nie je z pohľadu fixných nákladov ekonomické. Na farme sa preto opäť vrátili k myšlienke obstaranie tretieho dojacieho robota. Pre jeho umiestnenie bolo dôležité "odpútať sa" od klasického poňatie konceptu robotizované farmy v štýle "jedna skupina, jeden robot". V rámci úvah nad konceptom robotického dojenie kráv bolo vo finále pristúpené k spôsobu vytvoriť jednu veľkú skupinu pre tri dojacie roboty. Táto myšlienka bola v roku 2014 realizovaná, a to nákupom dojacieho robota Lely Astronaut 4. Tým sa priemerný počet dojníc na robota znížil pod 45 ks pri súčasnom náraste počtu celkovo chovaných kráv (160 kráv). Navýšená celková kapacita robotov umožnila dojniciam získať viac času na dojenie, a tým aj viac času na kŕmenie a vlastné odpočinok. Zrušenie jednotlivých skupín a otvorenie celého priestoru stajne, vrátane možnosti prístupu kráv do vonkajších výbehov, viedlo k zvýšeniu celkovej úrovne chovného komfortu a úrovne welfare chovaných kráv. Kravy už neboli obmedzované v pohybe a mohli si slobodne vybrať akéhokoľvek dojacieho robota. Väčšia skupina znamenala tiež menej sociálneho stresu pri tvorbe hierarchie. Výrazná pozitívna zmena bola pozorovaná aj v prípade submisívnych kráv a prvotelek, pretože práve tieto dve špecifické kategórie kráv, boli predtým veľmi často odháňanie dominantnými kravami od kŕmneho stola, z boxových lóži, od napájacích žľabov, ale aj z miest pred vlastným dojace robotom. Inštalácia tretieho dojacieho robota a koncept jednej veľkej skupiny dojníc, viedol v chove k zvýšeniu návštevnosti dojacích robotov na úroveň 3, k nárastu úžitkovosti o 5 až 6 litrov na 40 l kus / deň, a to všetko bez akejkoľvek zmeny v kŕmnej dávke. Inštaláciou tretieho robota do stajňového objektu došlo síce k zníženiu určené pre stáda plochy, avšak táto strata je v chove plne kompenzovaná přistýlanými vonkajšími výbehy. Plocha výbehov v chove totiž zodpovedá ploche stajne a výrazne navyšuje životný priestor a chovný komfort. Pre zlepšenie úrovne komfortu odpočinku kráv vo výbehoch boli v letných mesiacoch na strechu stajne inštalované tienidlá a súčasne boli do výbehu nainštalované aj dva veľkopriemerové ventilátory.
V chove je kladený veľký dôraz na zabezpečenie čo najlepšej úrovne stajňového mikroklímy. Veľmi sa dbá na zabezpečenie efektívnej ventilácie v stajni, ktorá bola v samotných začiatkoch veľmi problematická. Situáciu sa podarilo po niekoľkých pokusoch vyriešiť vďaka funkčnému umiestnenie ventilátorov v stajni. V chove sú používané vertikálne ventilátory, ktoré sú umiestnené v rôznych uhloch v priestore stajne, kde zabezpečujú správny smer a rýchlosť prúdenia vzduchu. Do vertikálnej hrebeňové štrbiny stajne boli nainštalované ventilátory (odvod kontaminovaného vzduchu zo stajne), ktoré pomáhajú efektívne výmene vzduchu v stajni.
Vplyvom vyššej kapacity obslužnosti dojacích robotov nemusí dojnice čakať zbytočne dlho na vlastné nadojení, a prežívať tak zbytočne stresujúce situácie. Dojnice v súčasnom voľnom koncepte ustajnenie majú tiež podstatne viac času na kŕmenie a odpočinok, čo priaznivo ovplyvňuje aj kvalitu trávenia v bachore. S tým súvisí vyšší príjem sušiny a znížené riziko metabolických porúch. Za týchto podmienok sú kravy schopné zvládnuť kŕmnej dávky, ktoré by boli na iných farmách, napr. Z pohľadu výskytu acidóz, rizikové. Tento fakt sme si mohli overiť v posledných dvoch rokoch, keď vplyvom sucha mali kukurice nízke výnosy a horšiu kvalitu. Pre zachovanie vysokej úrovne úžitkovosti sme boli nútení skoncentrovať kŕmnu dávku. Zníženie podielu sušiny objemových krmív ku sušine jadra, a to výrazne pod odporúčaných 50%, neviedlo u kráv k poklesu ich NADO, ani k zmenám v obsahu mliečnych zložiek a zdravotného stavu.
V chove bol ďalej inštalovaný přihrnovačem robot "JUNO" a pre jeho zapojenie bolo nutné k špeciálnej pružnej vymedzovacie žľabové zábrane z oceľového lana použiť kurtu pre vedenie přihrnovačem. V porovnaní s "tradičnou" pevnú žľabové zábranou, je flexibilný zábrana pre kravy pri príjme krmiva menej obmedzujúce a komfortnejšie. Príjem sušiny na farme sa stabilne pohybuje na úrovni 26 kg / kus / deň. Kŕmna dávka pre dojnice je postavená najmä na kukuričné siláži a lucernovom sene. Senáže sa dojnice kŕmia v minimálnom množstve. Ďalej je kravám krmivo skrmované mláto, cukrovarnícke rezne a melasa. Zmesi sú vyrábané na farme prostredníctvom mobilnej miešarne. Zmes do TMR obsahuje šrotovanie obilia, zatiaľ čo zmes do robota je tvorená z pokrčeného obilia.
Mimo samotné kravy je na farme Agrobos kladený veľký dôraz aj na odchov jalovíc. Súčasťou chovného komfortu, a to mimo vlastnej stajňové objekty, je aj neobmedzený prístup jalovíc do veľmi priestranných výbehov. Z pohľadu výživy, sme v minulom a tomto roku museli pristúpiť k významným úpravám kŕmnych dávok. Obmedzený musel byť v kŕmnej dávke podiel kukuričnej siláže aj senáže. Jalovice pred zapustením dostávali 1,5 kg slamy, 8 kg rezňov, 0,5 kg sena, 2 kg senáže a 0,9 kg bielkovinového koncentrátu. Pre jalovice gravidné bola kŕmna dávka nasledujúce: 4,5 kg slamy, 10 kg rezňov, 1 kg senáže a 1 kg bielkovinového koncentrátu. Aj napriek nedostatku hlavných komponentov (kukuričná siláž, senáž) kŕmne dávky, bolo u jalovíc dosiahnuté adekvátneho rastu a prírastku.
Snaha posúvať farmu stále dopredu je nekončiaci proces. Je potrebné hľadať akejkoľvek možnosti v zlepšenie pohody zvierat, úrovne welfare, ale aj tam, kde sme presvedčení, že už nie je čo zlepšovať. Záverom by som sa opäť vrátil k citáciu českého génia Járy Cimrmana "Vieme všetko, nevieme nič".
